free&happylife

Taká je krásna.. Taká je krásna.. Viem, že všetci rodičia si myslia, že ich dieťa je najkrajšie na svete.. Ale moje je naozaj...

Posledné dni mám takú ujmu... Vždy, keď sme vonku, pozorujem ľudí... Rátam...Rátam, rátam a stále som na nule... Nikde, nikto, nič...

Tieto dni... Počas veľkej noci... Akoby sa na mňa zo všetkých strán valilo také motto, alebo hláška, alebo rozum do hlavy, že... prijať to, čo sa nedá zmeniť, a zmeniť to, čo sa zmeniť dá a vedieť tieto dve veci rozlíšiť... sranda, že niekedy sa ku vám rovnaké veci dostávajú z rôznych zdrojov...

Zdá sa mi, akoby som bola niekým, koho večným poslaním je špekulovať. Nad pravdami života... A je to únavné... A vlastne ma to ani nebaví.. Ale zdá sa mi, že inak to ani neviem.. žiť, alebo čo... Povedali, že naozaj nepočuje. A že jej dajú aparátiky.. Fuj, aké škaredé slovo.. Tiež tomu hovoria "načúvatka".... Nezdá sa mi to byť pravda... A už vôbec sa mi to nezdá byť fér...