Je veľká noc, takže.. áno, všetko to súvisí a ide ruka v ruke, že J.C. prijal to, čo sa nedalo zmeniť, hoci sa modlil, že ak je čo i len malá šanca, šancička, nech tento kalich dajú od neho preč a táák.. Ale dal to a tak nám zachránil duše, i keď nemám to celé ešte až tak spracované... A úplne pochopené, zdá sa mi... Skrátka išiel príkladom. Zažiaril. Prijať kríž a ísť po ceste a ... No skrátka, ťažké slová na ráno... A vlastne aj na poobedie...
A potom mi pani špeciálna pedagogička píše niečo podobné, že prijať a zmeniť a nezmeniť a kráčať... A tiež v nejakom seriáli, ktorí kukám na Netflixe rovnaká téma rezonuje.. Dokonca aj presne tie isté slová... Prijať, pochopiť, zmeniť, rozlíšiť... Pokora.. Rozum...
Tak áno.. Ja viem, že Boh ku nám prehovára... Prehovára... A asi si nájde akúkoľvek škárku, dierku, medzierku, kade asi by mohol a niekedy to kľudne môže byť, že cez seriál, alebo čo...
A ja to síce počúvam, aj rozumiem, ale trochu aj nechcem počuť a prijať, čo sa nedá zmeniť.. A že sa treba sústrediť na to, čo sa zmeniť dá... viem, možností je veľa. Môžem sa sústrediť na to, aby bola každý deň pekne oblečená, veselá a toto, ale... Mne sa chce sústrediť na to, aby dobre počula! Perfektne počula! Doprdele!!! Prijať nezmeniteľné... Dá sa to?! Dá sa to?.....
Na internete si vyhľadám Akiane.com.. Maliarka, čo vraj maľuje kresťanské výjavy...Že vraj ku nej prehovára Boh a ja tomu verím, lebo prehovára asi fakt dobre, lebo ona maľuje neskutočné veci a... Tam je ten obraz, J.C... Sám... Môžete sa mu pozrieť do tváre... Nie je to šanca?! Vyskúšať? Prosiť?..
Aj sa dívam, aj neviem, čo povedať... Aj sa mi zdá, že nech poviem čokoľvek neminie ma to... Aj mám pocit, že sa hnevá, že niečo nedokážem pochopiť.. Myslím na to, že mám prijať nezmeniteľné a zmeniť, čo sa dá... Ale nenachádzam tú pokoru, ktorú by asi bolo treba, keď predkladáte oficiálne žiadosti typu "uzdravenie"...
A potom idem na ORL, asi aby mi ešte iný povedal, že to nemá zmysel a že to mám prijať a.. Aj nasratá som aj mi duní v hlave... Aj neviem...
A ten lekár vyzerá byť fakt ochotní a schopní a má 30 rokov praxe a skúsenosti, veľa videl a asi aj vie.. A počúva ma a vníma a fakt chce pomôcť a nakoniec povie, čo som si aj myslela... že nič. Źe darmo sa budem snažiť, s týmto nevieme robiť nič... Tak len prehltnem naprázdno, lebo veď čakala som to...
Potom sa rozprávame o sopľoch.. Hovorím, že máva často sople a že sú hrozné a... a že potom nepočuje už vôbec nič...
Téma sa zvrtne.. sople liečiť vieme. A vieme aj zistiť, kde je príčina. Alergia? Senná nádcha? S týmto by vedel pomôcť...
Sedím v autobuse na ceste domov a nejako mi to docvakne.. Prijať, čo sa zmeniť nedá a....
Hm... Náhoda to nebude... a tak tam máme opäť termín... Budem riešiť dutiny, sople... že keď netečie, tak aspoň kvapká, respektíve, aby netieklo a ani nekvapkalo....
Prijať.. S pokorou... Možno to len znamená lepšie počúvať. Čo máte robiť.. Čo sa zmeniť dá...
Možno to znamená... Lepšie počuť...
Aj keď tým mašinkám sa asi nevyhneme.. Nateraz nie!... Ešte stále je tu J.C. a všetci svätý a Marianka je za rohom, takže..
Ešte som ani nezačala.. Tak to cítim...
Komentáre