Nie je pravda, že vám ľudia nechcú dávať veci.
Nie je pravda, že si nezaslúžite byť pekný, milý, obdarovávaný.
Nie je pravda, že sa musíte o všetko dobré snažiť a všetko dobré si zaplatiť.
Nie je pravda, že dobré veci prichádzajú iba s veľkým úsilým.
Nie je pravda, že musíte byť bohatý, najkrajší a najšťíhlejší na svete, aby vás druhí mali chuť obdarovávať.
Nie je pravda, že first you have to give, to get..
Pravda je, že tak, ako aj vy radi obdarovávate iných, len tak, nezištne, tak aj iní môžu obdarovávať vás.
Pravda je, že tak, ako vy považujete iných za milých a pekných a máte chuť ich len tak objať, tak aj vás môžu iní považovať za milého a dobrého človeka, ktorého chcú len tak objať, len tak mu niečo podarovať, len tak sa s ním podeliť o svoje poznatky, o svoje zážitky, o svoju radosť..
O seba.
Hm... Tak sa s tými druhými zbytočne nedoťahujte.
A nekazte im radosť, lebo oni sa tešia, keď vás môžu tým všetkým zahrnúť.
Predstavte si seba, v ich topánkach.
Aké zlé by to asi bolo, keby vám priateľ vrátil narodeninový darček?
Čo by vás asi tak napadlo ako prvé?
Nebol to dobrý darček? Nie som ja dosť dobrý človek?
Nedokonalosti, pochybnosti, ktoré zo seba prenášame na iných...
Aké zbytočné.
:- )...
Komentáre
...
Núkanie - dajte si. Ďakujem, už som mal. Ale ešte si dajte. Ďakujem, už nemôžem. Ale veď sa nehanbite. Nie, vďaka. Ale no tak. ... Vtedy má človek len dve normálne možnosti:
- slušný únik - pardón, musím si zavolať. (dvíham sa, odchádzam, a už sa nevraciam :-),
- na drsňáka - povedal som NIE! Ste sakra hluchí, alebo natvrdlí? (jasné, táto možnosť je viac menej len teoretická).
Odmietanie drobností - Kúpil som ti tú bagetu, stála 1,80 Euro. Tu máš 2. Nie, tu máš nazad 20 centov. Nie, nechaj si to. Nie, nenechám. Tu ti to dávam na stôl. Nie, tu ti to vraciam na tvoj stôl. ... Tu je riešenie jednoduchšie, v ktoromkoľvek štádiu rozhovoru stačí povedať že "Dobre" :-).