Kedysi dávno, tam, kde sa voda sypala a piesok sa lial, keď som si myslela, že cieľom môjho života a snaženia je život v zene a dobre vynášajúca práca, ktorú by som raz s ohľadom na svoje fenomenálne ba až nadľudské schopnosti priemernej ženy okolo tridsiatky mala mať - a nemám...
Som často krát mala vo zvyku konzultovať svoje stavy, postoje a názory, ba aj správanie s okolím. Najčastejšie s manželom, potom kamarátkou, svokrou, ktorá mi tiež bola svojho času kamarátkou... A teraz to už skrátka a dobre nerobím.
Možno to znie divne, ale som na seba pyšná. Už nekonzultujem. Už nerozoberám. "Urobila som to správne? Z morálneho hľadiska? Z hľadiska ľudského? Bolo to správne? Vieš, necítim sa úplne dobre a asi mi moja intuícia našepkáva že..."
Ach Bože! S pohľadom späť konšťatujem, že som bola len takou odnožou pohodlnosti, čo sa bojí postaviť sa na nohy a makať... A chce byť hýčkaná a.. Skrátka posratým človekom, čo sa budeme onďať...
A teraz?! Och Bože... Muž na mňa našteká a ja na neho naspäť, keďže mi je nepríjemne, rýchlo tuto zlobu zo seba strasiem. Idem niečo uvariť, robíme si kávu a kašleme na to. Život je chaos...
Včera.. Moja najlepšia kamarátka príde na návštevu... Ide z práce a nemá náladu a ja ju fakt milujem..Viem, že je unavená a ani sa jej veľmi nedarí posledné dni, možno mesiace.. Po 30 bez vzťahu... To je tá téma, ktorá by nás všetky mala rozosmievať, lebo to je predsa Sex v meste.. To je predsa, Sex v Bratislave.. Malo by to byť samá párty a ruka hore a naondulované vlasy... A notebook pod pazuchou a že "Nevadí!"... Ale nie je... Týchto mladých, múdrych a snaživých ešte stále žabiek je stále viac a viac a ja sa pýtam, prečo vlastne? Najskôr vykolektovali všetky tie tituly sveta, už sú aj Ing, aj MBA aj CNN aj RTL aj čo ja viem čo všetko.. Aj sa vyznajú vo svete médií aj marketingu aj internetu aj tých reklám, bože ako sa to volá.. Aháá.. Banery.. A nič z toho. Depka...
A tak kamoška príde a moja žabka po mne skáče a fakt mi nerobí dobrú reklamu, vyzerá, že je to zlé oplašené decko a v danú chvíľu je fakt zlá a aj oplašená a ja vidím, ako Katku bolí hlava... A šúcha si čelo a ani nie pol hodine povie, že už asi pôjde domov, lebo... ešte má niečo na práci.... Ale ja ju poznám. Naakumulované nervy dovŕšené Eliškou, ktorá sa mi pokúša vtesnať svoje ružové okuliare do tváre........
A tak sa zdvihne a že, ja pôjdem. A ja chápem a keďže už nekonzultujem, s inými a pomaly ani sama so sebou, čo je super a perfektné vytriezvenie, sekať to len občas hlava nehlava, poviem, že OK. Ani ju neprehováram, len bozkám vo dverách a odovzdám darček k narodeninám.
"Tak ahoj", povie a poviem aj ja a asi sa aj trochu diví, že s ňou nebojujem.
Ďalšia dobrá vec, na ktorú vás vie vycvičiť len malé dieťa. Pobyt na tom lukratívnom mieste zvanom Materská Riviéra....
Nezjednávať, neľutovať, nerozmýšľať, moc nešpekulovať, brať to, čo ide, hovoriť pravdu tak, ako sa naskytne...
Vytriezvenie. Dosť dobré. Značím si plusové body... Do života.. Ale aj od života.
Komentáre
Snad
Milujem Tvoje riadky, pis pis piiiis. Tesim sa na dalsie.
A kludne aj na nahodne ci nenahodne stretko s nasimi zabkami niekde v meste :-))))