Človek si podľa mňa a podľa ďalších iných odborníkov a kvázi-odborníkov na život, čo ale majú v mnohých veciach fakt pravdu... už ani neuvedomuje, akú rozpoteľtenú myseľ vlastne má...
Ráno vstávam a prv, než sa vycikám a zuby umyjem, hľadám svoj múdry telefón... Chvíľu ho držím v ruke a rozmýšľam nad tým, prečo vlastne...Či bude počasie iné, keď si ho zapnem dostatočne skoro, alebo či zázračne opekniem a schudnem... Prečo vlastne?...
Skontrolujem všetky vocapy a iné apy, z ktorých aj tak nemám vôbec žiadny úžitok... Skonštatujem, že svet dýcha a točí sa aj bezo mňa...A... Ach... Už aj hľadám diaľkové ovládanie, treba čím skôr zapnúť televízor a pustiť si do hlavy ďalšie šumy...
Telka hrá, ale aj tak je to akési... Strašné ticho, či čo... Treba viac hluku, viac chaosu, viac bordelu do mojej hlavy... A tak zapínam práčku a už aj rozmýšľam, čo so životom, čo navariť, čo ožehliť, ako byť lepšia, krajšia, milšia, chudšia, čo vybaviť, kam zavolať múdrym telefónom...ktorého namiesto Smartfón mali radšej nazvať Somár a vystihli by to presnejšie...Somár, somár je to...
Pozerám sa okolo seba... a aj do seba... Hračky, knihy, veci, oblečenie, nové i staré, opraté a špinavé, vytriedené i všetko na hromádke...časopisy, ktoré nikto nečíta....plány, ciele a predsavzatia, ktoré neplním...
Na preliezkach vonku trikrát pozerám na hodinky... mám mrle. Mrví ma to všade možne. Neviem vypnúť. Neviem oddychovať... Ale chcem, strašne chcem... Ako začať?....
Presne viem, čo treba urobiť a... Vieme to všetci. Je to napísané v každom z nás... A predsa nepočúvame...
Nepotrebujem múdry telefón, aby mi hovoril, že sa mám ísť vycikať a že o tri dni určite dostanem svoje dni... Nepotrebujem zdieľať s ľuďmi aktuálne zážitky... Nepotrebujem ani všetko to oblečenie, nepotrebujem sa ani toľko maľovať, ani voňačkovať, ani.... Nepotrebujem mať v telefóne 300 kontaktov na ľudí, s ktorými sa nerozprávam...
Stačí začať.. Pomalými krokmi, postupne... Púšťať to všetko, jedno po druhom... Nepotrebujem nepotrebné....Nepotrebujem ani všetky tie diáre a... Aaach...
Malý princ hovorí, že všetko dôležité je očiam neviditeľné a Richard Mueller, že štěstí je fakt krásná a přepychová věc a Džej Sí zase, že ak chceš dosiahnuť kráľovstvo nebeské, rozdaj všetko a nasleduj ma....
Dáva to zmysel a všetko to do seba zapadá... ľahší baťoh, ľahšia hlava, ľahšie srdce, ľahšia duša, ľahšie telo, všetko je ľahšie a jednoduchšie...
Zbavovať sa vecí, hnevu, ale aj prebytočného smútku a ľútosti, zbavovať sa prílišného plánovania, zbavovať sa kamarátov, ktorí sa s vami nekamarátia... Stavať život na kvalite, prostote, ale nie sprostote...
Stavať život na tom, že byť brnkastozelený je v najlepšom poriadku. Ak je vám tak fajn, potom je jedno, čo na to sused...Ak je vám tak fajn... tak aj nočník na hlavu... A ide sa...
Komentáre