free&happylife

Strašne vela rád som dostávala. Z každej strany. Hlavne od svokry. Mám ju uspávať, hneď, ako zbadám, že má sklené oči! Inak bude zle, zle nedobre. Prešvihneme čas zaspávania a máme sa na čo tešiť, ha!

Nemám ju uspávať na rukách. Dieťa bude priberať a ja si zničím chrbát. Nemám jej robiť "tšš", keď už ju uspávam na rukách. Mám ju proste dať do postieľky a ona tam zaspí, veď je dobrá. To len ja z nej robím malú potvoru, ktorá nie a nie spať. Je to o mne a vo mne...

"Marceli, ja ti teda nechcem nič hovoriť, ale to dieťa cíti tvoju nervozitu a... ", povie svokra, ktorú mám inak rada /keď zrovna nie som matkou a vediem bezstarostný život slobodného človeka zhodou okolností zamilovaného do jej syna... /

Nechcem ti to hovoriť, ale hovorím ti to.. Dieťa cíti. Áno, dieťa cíti a ja to viem veľmi dobre. Ale ako hovorila moja mamina.. "Marcelka, jedna vec je vedieť a tá druhá srať!", /pardon/...

Teória.. Teória o tom, ako máme byť vyrovnaní. Pokojní. Žiť v prítomnom momente. Nestresovať sa.. Ani keď si sestrička podopiera bradu a hovorí vám, že ona teda nie je doktorka, že výsledky zhodnotí pani docentka, ale podľa nej je tá ťažká sluchová porucha zjavná.. Je jej to ľúto, ale dieťa očividne, či vlastne ušividne nepočuje..

Teória o tom, ako nemáte plakať, lebo dieťa cíti Váš nepokoj... Lebo inak nebudete mať dostatok mliečka a to by vášho potomka mohlo v živote ukrátiť o celých 8 bodov IQ na akejsi inteligenčnej stupnici, ktorú vymyslel neviemkedy neviemkto... Ale skrátka tento, alebo nejaký iný idiot došiel na to.. že mlieko rovná sa inteligencia, takže sa nútite neplakať a kojíte, aj keď vás to celé omíňa, vôbec z toho nemáte radosť a toho mlieka fakt nie je dosť.. /do toho tie vlastné telesné puchy a pot a tečúce mlieko v nevhodnej chvíli... Vtedy, keď malinká spí, alebo skrátka dopapala sunar.. Celé na prd.. Tak nejak by som to zhrnula... /

Teória. Celé je to teória. A ja som to celé prečítala, všetky tie knihy, aj Robina Sharmu všetky tri diely, aj toho Jobsa, počítačového mága, aj Jacka Canfielda, aj som si vypočula celé More Piesní od Petra Nagya, aj Shakiru a ten jej Januárový deň, kedy vylieči samu seba... Dia de enero.. Sale el sol a všetko to povzbudzujúce dohromady. Aj som v robote robila tie školenia o strese, o time mangemente ako dobrovoľník.. Aj o tej asertivite som študovala a aj tá Lisa Nichols a celé to more iných múdrych ľudí, čo mám doma v knižnici....

A aj tak si neviem pomoct, aj tak to stále skúšam, aj tak sa neviem ohradiť, aj tak som stále unavená, aj tak nemám umyté vlasy, som hladná a nemáme ani nič navarené a nakúpené... Aj tak, kým...

Neviem, niečo sa asi zmení a za tri mesiace ma niečo hrozne kopne do prdele... Źe sa mám zobudiť. Že darmo som múdra, keď som sprostá! Ako raz poznačila moja kolegyňa na margo toho, že darmo čítam múdre knihy, keď sa bojím otehnotnieť.. A kedy vlastne? Ak nie teraz? A že na čo čakám....

Darmo som múdra, keď som sprostá....

A tak jedného dňa.... Keď mi zase zviera srdce, že bože, som taká unavená, že si pre oči nevidím a toto malé dieťa potrebuje spať a na to aby spalo, potrebuje mňa, aby som ju šupla do kočára, naštartovala svoje vlastné posledné sily a... Šupsa. Na dvoj, alebo trojhodinovú prechádzku.. Doobeda, a potom aj poobede... Lebo ona predsa potrebuje spánok a... Ja mám byť dobrá mama! Ja musím byť dobrá mama! O mne nikto nebude hovoriť, že som lenivá, že to nedokážem, že....

A tak sa dívam na to škvŕňa, ktorému by som zniesla aj modré z neba, aj fialové, keď by o to stálo... A hovorím si v duchu a zároveň mojej Eli nahlas, že...

"Eliška, dnes nepôjdeme von. Mama je strašne unavená. Ja ťa dám skrátka do postieľky, dobre?", poviem... A malinká si len cucká palček a potom len dudlík a vôbec neprotestuje.....

"No v prvom rade je malá, to musíš pochopiť", vysvetľuje mi môj pragmatický muž, programátor, miestami ľahostajný talian - blonďák. "Skrátka ráno vstaneš, postaráš sa o malú, potom o seba a hneď kočárovať, aby spala, chápeš?", povie, akože mi radí, čo a ako mám robiť, aby sme večer nemali teátro a aby malá toľko nehukotala, že ju to tu nebaví na tom svete. "Plače, lebo cez deň nespí! A nespí preto, lebo málo kočáruješ.. Skrátka kočárovať", uzniesol manžel, ja som povedala, že "Počula som Božie Slovo, chvála tebe pane", a kočárovala som celé dni, celé hodiny, celé chvíle a momenty, kedy zo mňa mala byť šťastná mladá mamina a kedy som sa celý čas cítila fakt na skapanie... "Potrebuje čerstvý vzduch", hovorí svokra, hovorí manžel, hovorím si ja sama. Tupaňa... /ja/.

A tak si vravím, že je načase to oprášiť. A dať tú teóriu do praxe, lebo sama o sebe je asi naničovatá... Dovolím si opraviť svojho manžela - teraz chlebodarcu... A poviem, že prvoradá je mamina. To, aby mama bola spokojná... Idem teda do sprchy, vydrhnem sa, kde sa len dá... aj podpazušie si oholím. Nazriem do spálne a malinká spí. Zaspala sama...

Potom si natriem chleba maslom a zalejem kávu... A pozriem si kúsok z nezmyselných relácií na TLC a na malý moment privriem oči... Je mi dobre. Malinká spí. A potom sa zobudí, ani nespala dve, či tri hodiny, ale usmieva sa.. Mám pocit, že jej nič nechýba a je to fakt pravda. Nič jej nechýba... Je spokojná. A aj mne je fajn...

Nakopnem sa.. Upratujem. Jeden deň vytriem celú linku, urobím si poriadok vo všetkých tých čajoch, vytriem prach aj tam, kde nebol.. Druhý deň upracem obývačku, všetko vyperiem, nalakujem si nechty a spoznám silu donášky potravín z Tesca... Na otázku, či nechcem niečo navariť, odpvoedám, že áno!... A prijímam pomoc, akúkoľvek. Na dôvažok si pár krát šupnem Sedativ PC - homeopatiká... neviem, či to so mnou niečo skutočne urobí, ale je mi fajn. Možno len sila myšlienky, placebo. Ktovie.

A čo je najhlavnejšie. Nekojím. Sunár je super vec. Cez fído to človek dokonca kúpi s donáškou priamo domov, kde vám to len šupnú cez Váš prah dverí do ruky a ešte ušetríte...

Malinká spí... Niekoľko krát cez deň. Vo svojej postieľke... Bolo to v nej? Bolo to vo mne? Skôr vo mne, ako v nej... Každopádne, už si večer od únavy nejdem vyplakať dušu....

A keď mi svokra tridsiaty krát povie, že mám veci robiť inak, lepšie... Otváram si ústa a dovoľujem si zvýšiť hlas na o 30 rokov staršiu osobu.. Ktorá stvorila a vychovala toho mojho blonďavého taliana s presíčkom v ruke, čo sa opiera o veraje a stále vysvetľuje, aké dôležité pre tú našu malú to kočárovanie je... 

Asertivita. Ďalšia téma. Svokre vysvetľujem, že sa má pobrať do hája zeleného, že o tom malom stvorení asi viem o niečo viac, keďže s ním trávim celé dni a noci a to všetky dni a noci odkedy sa narodilo.. A že asi tie dve hodiny týždenne, čo s ňou trávi ona, sa mojim poznatkom asi nevyrovnajú! Odmietam jej podávať rascové vývary, ovsené vývary a čokoľvek, čo sa nerovná feniklovému čajíku a sunarovému mliečku. Amen. Tma. Spadla klec.

"Ale ved ja len.. Chcela som ti poradiť", povie. A ja poviem, že o jej rady nestojím a vravím to celkom rázne...

Kým sa vám nenarodí dieťa, tak skrátka chcete byť dobré dievča. Aspoň ja som to chcela. A teraz.... Teraz mi je to asi už jedno..

Už nemám čas čítať múdre knihy. Nemám čas premýšľať do detailov, ako urobiť veci super.

Výhoda materstva je, že sa naučíte žiť a konať tu a teraz. Nepripravovať sa na to, že jedného dňa budete snáď lepšia a krajšia, že snáď dospejete do toho bodu, že snáď sa vyviniete, vyrastiete... Prd makový.

Evita kdesi povedala, že ak chce byť niekto šťastný, tak nech skrátka je!.... Ak sa chcete mať dobre.. Tak sa tak skrátka majte... TERAZ!

PS: každá prečítaná knižka je o ničom, ak vám neposlúžila na to, aby ste jej múdrosť aplikovali do praxe.. Inak sú to len keci a bláboli a nikto a nič vás nezachráni...

PS: odporúčam Tesco domov, nákupy cez internet celkovo, piť magneziovanú vodu a ostrihať si vlasy na krátko. Ako som to dnes urobila ja...