free&happylife

A ešte by som dodala, že dieťa je nielen učiteľ. V tom malom uzlíčku, čo sa na prvý pohľad zdá, keď ho dostanete v pôrodnici do náručia, že je sladké, milé, malé, nevinné a také slabučké, že potrebuje vašu ochranu a... V tom malom uzlíčku je toho teda omnoho viac! Počkajte, keď to začne kričať! Čo kričať... vrieskať a dožadovať sa svojho..!.... To dieťa je učiteľ.. a zároveň je to aj fitness tréner! Psychológ a psychiater v jednom, tester vašich kuchárskych zručností a...

Každopádne je toho veľa, čo vás dieťa naučí... Po roku a pol sa mi podarilo nadobudnúť niekoľko nevšedných schopností. Nadschopností, neštítim sa povedať...

Celý život som si myslela, že mojim poslaním v tejto inkarnácií /ako hovorí Wayne/ bude pravdepodobne byť len za kvetinku a peknú. A že to by malo stačiť viac menej na všetko... Čo ma v živote stačí. Občas som dokonca bývala taká lenivá, že sami nechcelo zapnúť uši a počúvať, čo mi druhí hovoria. Zvlášť, keď sa to opakovalo často. Občas sa mi dokonca nechcelo zapnúť ani mozog. Často som bývala len táák.. Skrátka prítomná. Nie v okamihu, ako to po mne chcú všetci títo duchovní vodcovia.. Ale napríklad.. Len v triede.. Že dejú sa deje na svete a zlé sa s dobrým stretá, ako hovorí Milan Rúfus a v triede nájdete prítomné dieťa, ktoré je duchom ale niekde na severnom póle. A sníva. Svoj sen... O láske, o folkových spevákoch, o tom, ako raz bude rozdávať autogramy, ako raz schudne a ohromí svojou figúrou a nádhernou tváričkou polku sveta... Skrátka bývala som dosť mimo. Pri troche alibizmu by sa dalo povedať, že som bola vlastne duchovne vyzretou osobnosťou! Že som sa skrátka poddala osudu a božej prozretelnosti.... Ale toto sú čisté aliby!

Vlastne som vždy vedela, že je tu mamina. Mala som perfektnú maminu. Všade za mnou chodila a nosila mi papučky. Mám ohromnú schopnosť strácať papuče a tú sa mi podarilo udržať od ranného detstva až podnes... Takže som sa v podstate nikdy nemusela o nič strachovať. Papučky vždy prišli samé. Neustále som bola ofukovaná a to doslova. Mamina za mnou chodila a nosila mi teplovzdušný ventilátor. Aby mi náhodou pri učení nebolo zima. A potom rôzne iné pokrmy. Čokoládky, keksíky, nakrájané jabĺčko. Ale hlavne tie papučky... A potom tu boli dvaja starší bratia. Furt bolo za kým ísť a povedať, že "tú elipsu doprdele nikdy nedoriešim, ona skrátka nemá stred! Je to debilná elipsa bez stredu, ktorý sa skrátka nedá vypočítať!!!", a to úplne stačilo, aby sme ho spolu našli. Ten stred. Môj stred.

A zrazu ste mama. Kde sa stratila všetka moja bavlna? Veď ja.. Veď ja.. Ja nedokážem byť dlho hore.. Nedokážem nespať, nedokážem stále myslieť na to, čo a kedy budem variť, akú karotku mám rozmixovať s akým banánikom a jablčkom a ako to celé dať dohromady, aby Bubka nerobila "blé blé", ale "mnááám".... A potom stále prať a žehliť a... Tučnieť. A furt byť spotená... Hnusný pot! Nie a nie zmiznúť z môjho života....Deodorant s "Triple Play účinkom", ktorý ma mal zaručene zachrániť a ktorý bol asi tridsiaty v poradí na mojej skrinke.. Ma teda nezachránil. Ćo znamená ten triple účinok som sa teda nedozvedala. Mne sa nedostavil ani ten.. Jednoritý! Skrátka sa nepotiť a hotovo.. Načo tolko kecov okolo potenia?!... Vyrobte mi normálne deo a hotovo... Ďalší alibizmus. Stačilo by schudnúť a... bla bla. Nedá sa to!

A po roku a pol... Len kukám a divím sa. Som to ja, kto je v noci hore? Chodí a zarába to mliečko? A nespí a potom je schopný a ešte aj ochotný každý deň kočárovať minimálne dve a pol hodiny doobeda a dve a pol hodiny poobede? Som to ja, kto nežerie a.. Aj tak sa na tú svoju malú prdku usmieva? Som to ja, kto je schopní byť na ľudí agresívni, lebo sa krivo kuknú na to malé stvorenie, ktoré si len tak, z dobrej nálady roztáča regál so servítkami v obchode a zvyšku nakupujúcich ide skrátka aj so svojou mamičkou na nervy? "Si neviete upratať maličkú", spýtala sa fúria. Fúrie by sa mali starať samy o seba...

Skrátka nadobudnete rozmanité vlastnosti a schopnosti. Napríklad v noci... Spím... Spím ako drevo, sníva sa mi. A zrazu! Cink! Otvorím oči a viem, že je hladná a že keď do 10 minút nezarobím mliečko, tak sme hore všetci... Tak ho zarobím.. Chvíľku počkám a Bubka ani nestihne spraviť "Uéééh" a už ho má! Už si cucká... Čo to je? Táto special connection?

Mám schopnosť vydržať všetko. Som hromozvod. Pri prvom očkovaní mi krváca srdce. Druhé ako tak zvládnem. Pri treťom som už ľstivá!!! Bubke vopchám do ručičky lýzanku. Predtým než ideme do ambulancie. Nabudíme serotonín trošička. Náladičku. Nech sa nebojí. A! Hneď mám v ruke pripravených aj ďalších sedem! "Vyber si bubuška? Ktoré by si chcela? Jahôdkové? Malinkové?" a už jej ho tlačím to pusinky a utierame slzičky a obliekame tepláky... Ideme domov a dávame obklady a... Som hromozvod. Zvládam plač. Denný, nočný, vyberte si. Všetko sa to odo mňa skrátka odrazí!

Nie, nie je to pravda... Stále mi krváca srdce, ale bojujem! Nevzdám to!

A tá svokra furt že.. "Ale vieš, ona si potrebuje zvyknúť aj na nás.. Ona.. by mala byť aj s nami ... Ona.. nemôže len tak začať plakať, keď ta nevidí, vieš.. Skrátka ju zvykaj! Skrátka ju donúť! Život sa s ňou nebude maznať, viéééš...", hovorí, akože mi pomáha a vlastne pomáha sebe. Starí rodičia potrebujú vnukov. A žabke tečie sopel po bradu, že ja tu s nimi nebudééém... A pretože nie som pes, ale človek..dobrí človek... snažím sa to všelijako vykryť. Aby bola aj žabka celá aj svokra nažra... no.. spokojná... a tak chodím všade s ňou a idem jej tým pekne na nervy...

Ale egal! I never give up! Never give up!!!