Som užasnutá... Že ju mám a že je vlastne moja, aj keď... Občas stále nemám ten pocit. Som to naozaj ja? Mama tejto nádhernej malej blonďavej dievčinky? Čo sa mi stále pýta na rúčky? Na moje rúčky? Tam je tak dobre? Na tých mojich rúčkach? Na mojich rúčkach?....
Vravím si, prečo si vybrala práve mňa.. Práve nás. Veď ja... Nie som taká.. Ani taká pekná, ani taká... Neviem. Možno by sa jej hodila viac krajšia mamina. Upravenejšia. Taká, čo nemá stále bordel. Taká, čo si vie lepšie zorganizovať veci... Taká, čo sa iným mamám stále nesťažuje, že nevie ako na to a že si stále pripadá stratená... Taká, čo sa stále len usmieva a nestarostí sa... Dobré slovo, čo? Práve som ho vymyslela.. Presne vystihuje to, čo žijem a robím už vyše roka a pol. Starostím sa. A inak to asi ani neviem....
Mám jednu kamošku. Takú Janku. Ani neviem, ako sme na seba natrafili. Tuším som sa jej prihovorila u lekárky, že je sympoška a že keď chce, tak tu bývam a nech zazvoní, keď pojde kočárovať, ak sa jej bude chcieť. A jej sa fakt chcelo a zazvonila... A odvtedy sme kamošky. Už asi rok a niečo.. Teda nie, že by sme si vyrezávali na predlaktiach nejaké spoločné znamenia a tetovania a potom si vymieňali krv za kriv, ako Whinetoo a Old Shatter Hand... /ani neviem, ako sa to správne píše/, ale občas sa stretneme... Mne zase raz kypí z uší a Janka sa len ledabolo usmieva do sveta, že boli s Riškom tam a hentam, že má veľa mliečka a že pochodili spolu celú Bratislavu... a že svet je krásny a tak.
A ja len čučím a zase mi neostáva nič iné, len sa sťažovať. Že aj ja by som išla rada do Aupáárku a šopingovať. Ale že žabka nie a nie byť v kočári. A že už neviem, čo s ňou. A že nechcem na ňu kričať. Lebo ju milujem a tiež preto, lebo nechcem, aby mala zo mňa v dospelosti traumu, ako to už u dievčať v dospelosti býva... Akné.. Kto za to môže? Jasné, že mama.. Mierna nadváha.. Kto za to môže? Mamina aj jej fašírky a rezne!.... Poznám to. Aj ja som to tak mala. A teraz, keď viem, čo všetko si moja mamina musela chúďa prežiť... A to teda poznám len úplný zlomok toho celého, keďže som len jednomaminkou... A nie štvormaminkou, ako je a bola moja mamina.. A keďže máme tata a my sme nemali... Tak by som sa teda tej mojej mamine za to všetko najradšej ospravedlnila.... Ale nie tak pubertiacky... Že "Sorry" a pohodiť ofinou a myknúť plecom, akože "Veď už je to okey, nie"... Ale tak ozajsky... Ale o tom niekedy inokedy.
Proste tento job je hard core. A ja som stále tučná. Stále sa potím. Stále máme bordel. Konečne spím. A nejeme len cestoviny s paradajkovou šťavou z konzervy. Ale furt som dáka.. "O ničom"...
Neviem teda, ako uzatvoriť tento cyklus. Aj ja chcem patriť k tým, čo koja! Teda, toto sa mi už asi nepodarí.. Asi určite.. Ale chcela by som sa znova usmievať na tento svet... Nosiť pekné oblečenie a nie len "cepláky"... Rozprávať sa s ľuďmi aj o iných veciach a...
Aspoň, že konečne zase čítam. Aktuálne Wayna Dyera. Ďalší spiritual leader on my path... Čítam v angličtine. Takže aspoň toto sa mi darí... Wayne hovorí, že boh kona stále aj keď tomu občas fakt nechápeme... A že.. Všetko má svoj čas... A že tomu, čomu nerozumieme dnes, budeme určite rozumieť možno tak o 40 rokov.. Alebo 50.
No zbohom. Dovtedy určite skocaktiem. Prečo žabka nechce ísť do kočíka? Prečo nemôžem ísť aspoň do toho lidla kuknúť? Prečo my nemôžeme ísť do Aupárku? A kočárovať sa?... Prečo na mňa kričí? A prečo je taká krásna, že je všetko hneď odpustím...
A prečo som nemala tú didku?! A prečo mi kua rozpárali brucho?....
Priestor na zlepšenia. Takto musím rozmýšľať. Pozitívne. Obrovský priestor na zlepšenia.. Viac, než by som chcela, popravde...
Zosumarizujme si to.
Veci, ktore sú super a ktoré mám:
Manžel
Moje Uško
Telka
Prísun potravín vrátane kofeínu a cukru
Obedňajší spánok
Spirituálni lídri /wayne deyer, jezis kristus nazaretský, robin sharma a iní/
Možnosť objednávať cez internet
Veci, ktoré sú super a nemám:
Pokoj na duši
Nesťažovať sa stále iným ľuďom
Joga
Plávanie
Akýkoľvek iný šport alebo hobby aspoň raz do týždna
Písanie
Konečne si stanoviť, čo chcem v živote robiť
Zlepšiť svoju daily routine
Smiech. Veľa smiechu.
Intímnosti /stačí trochu/
HOWGH!
MaterniTY!... Teda JA..16
12.10.2017 00:00:00
Nemôžem uveriť, že uplynulo viac než rok a pol odvtedy, čo sa moja žabka narodila... Prežili sme toho spolu hodne. Dívam sa na ňu, aká je nádherná a naozaj neverím... občas na ňu len tak čučím... A keby mi niekto tresol kladivom po hlave, snáď sa ani nepohnem...
Komentáre
Komentář :)