free&happylife

Neviem odkiaľ sa táto moja občasná nespokojnosť samej so sebou berie.. Akože vážne, už je to len občas... Už to nemám permanentne, že som nanič človek, idem sa zakillovať.. už len sem tam. Sem tam.. Keď vidím tie mamičky, nosičky.. čo to vedia...

Proste sme na prechádze s bubinkou... Mojou najkrajšou bubinkou, mám na mysli... A oproti mne ide tá dredová susedka, čo ju mám za pani bohyňu, aj jej to občas poviem, že "Wow, vy ste skrátka mama roka!", a myslím to úprimne..

Ale ser.. Hnevá ma! Hnevá ma, že je tak strašne neviazaná, že má dve deti v dvojbugine a to tretie v tej šatke!!! A že to tretie je tam celé tichučko, len mu tie bucľaté líčenká vidno... A dredatá vyzerá v tých svojich šatečkách z bambusovej tkaniny, isto, že... No neviem. Skrátka, že som matka roka!

"Jééj, a čo Vám? Zase plačenká v tom kočiariku?... Jéééj, no... to mi je ľúto", povie dreduľa, čo má iste plné didy mlieka!... "Veď aj minule táák.. mmm.. Som Vás videla. Ako ste išli.. V jednej ruke kočár v druhej dieťa.. Čo plačenkala? Aj vtedy, čo?.. mmm", povie.

Akože... Zabijem ju hneď pred činžákom, alebo až potom? Na pošte, keď sa náhodou stretneme druhýkrát? Alebo v samoške?!!

Tieto mamičky, kojičky...

Ano, áno, deje sa mi to... Mali sme také obdobie. Že ja nebudem v tom kočiariiiíííh.. Nič nevidím!!! Nuda tu je, nuda tu je, mamíííh...

A čo urobíte? Čo môžete urobiť uprostred chorvátskeho ramena... len použiť to svoje, slovenské rameno a terigať si to malé čudko-judko v jednej ručičke a kočár v druhej až domenkov...

"Neboj sa, už sme bubi domenka, maminka dá papiko..", hovorim mojej bubalinke... A bubalinka, chce či nechce, trénuje svoju trpezlivosť. To za to ten inteligentný pohľad. To za to nevyzerá jak tie detiská s bucľatými kojenými líčiskami...Čo to prevaľujú tie očenká len doľava-doprava, vyplazujú jazyky a vyzerajú len ako bábätká... Moja bubi je molto inteligente... Má tisíc výrazov a tisíc tvárí.. V tom pohľade čítam všetko.. Že som krava, ked som doma zabudla sunár..Ze ma ale aj tak ľúbi...Ze už je strašne teplo a že áno! Aj ona chce byť to ošatkované bio dieťa a že prečo jej to odopieram!!!... Má právo na naivné detstvo v šatke..............

Hm. Mám šatku. Mám. Aj ergonosič. Ale popravde, nerada to používam. Ako áno, je to milé, aj všetko. Keď vám zaspí na ramienku a funí do uška... Je to milé až dovtedy, kým ma zase raz nebolí srdce, že bože, jakkáá pomačkaná tam je. Normálni ľudia nespia pomačkaní... No nie?!.. Ved majme úroven trošička.. Normálne pekne pyžamenko a do postieľky, akko.. kúltura trošička...

A tak ju takú spiacu vložím do postielenky. Nech to má úroveň. A bubi sa v tej postielenke o 15 minút zobudí s tým svojím vyčítavým pohľadom, že mami! Nie je dosť, že nekojíš, ešte aj nešatkuješ a nie si dostatočne bio! Héééh!!! To čho má byť celé toto?!!!......

Hm.. Bio matky. Ošatkované matky. Mandukovské matky... Matky, kojiteľky!...

Ach jaj.... Chcela by som toto obdobie troška predbehnúť. Tak aspoň o rok.. Aby sme už s mojou bubi mohli troška diskutovať... Už teraz diskutujeme.. Síce nie o veľkých témach, ale..

Ludmilu Podjavorinskú jej čítam už teraz... A teší sa, teší sa! Má to rada.. Občas teda neviem, či sa viac teší na to, ako rozkúše stranu číslo dva a potom zase stranu číslo 5.. Ale podľa mňa vníma tie básničky! Melodicky.. Aj obsahovo!.. Kurňa..  Ved ja som dobrá mamina.............Hm.. Tak prečo ma to tak štve?.......

PS: sme boli prvý krát na plavku.. dobré to bolo. Bubi zmätená, že koooľko vody... A ja zmätená, že jak použiť tieto plavky detské? Na plienku? Bez plienky? Na? Bez? Na? Bez?....

"Dajte je to bez! Tak sa to robí!", povie pani inštruktorka a ja teda nedbám... Reku, na Vaše riziko...

A potom kukám na tie mamy.. Jak sa hrajú s tými svojim škvrnatkami.. Tak polosucho.. polomrtvo.. A ja moju bubi vyhadzujem a tuším spievam jediná spolu s pani vedúcou, že pláva kačka po jazere, vo vode si šaty perie a elá elááá.. hop!... Hm. Chválim bubenku, bozkávam, objímkam, nunušikam, nech vie, že má prvú záujmovú aktivitu! A to ešte  nemá ani pol roka...

"Ozaj, čomu sa venuje vaše dieťa", spýtal by sa niekto.
A ja poviem len tak.. ledabolo... že.. "Plávanie", akoby nič.
Moja bubi má svoj prvý záumový krúžok. Svoje plavečky.. Ktoré jej neviem ani poriadne zapnúť.....

A potom sme v šatni a nejaká mamička, total kozatá! Isto veľa mlieka, hnusoba jedna....  Rozpráva sa so svojim veľmi plačúcim bejbinom asi takto... "Dokelu Artur! To by to tentoraz nešlo bez tých cirkusov! Nešlo, no povedz! Sa musím obliecť, nevidíš!"...

A Arturko nevidí. Lebo leží na prebaľovacom pulte a vyplakáva si svoje malé pľúcečka, čo sa nedajbože aj dákej vody nalochtali... Hm. Ja moju bubi plačúcu nepokladám nikdy. Iba keď mám sama kako a hrozilo by veľké feux paus...To je prípad núdze. Alebo len vtedy a iba vtedy, ked si idem pohľadať a namontovať tú prekliatu šatku, čo ma celú obopína jak taká húsenica a nedá mi dýchať... Iba vtedy... hm.

Možno som dobrá mama. Asi som dobrá mama...

Som dobrá mama.. áno, áno som...

PS: ale tieto ošatkované kojiteľky, čo to majú celé preštudované o tých príkrmoch a nič nezamrazujú, ani nepoužívajú mikrovlnku, ani.......... proste, tie ma serú!.. Kurna aj s kojením...........