Až mám pocit, že možno o chvíľku príde doba, kedy zabudneme na to podstatnejšie.. to, čo je v nás a netreba to ani študovať, ani vysvetľovať, ani...
Proste len pocit. To, ako sa cítiš.
Keď by som mala zo všetkých týchto múdrych a aj krásnych kníh vyňať jednu jedinú vec...
Bolo by to asi.. Presuň to z hlavy do srdca a odiaľ do žalúdka.. A potom aj na kožu a na chuťové poháriky, čo máš na jazyku... Niekedy je asi zbytočné si to všetko príliš organizovať, rozmýšľať, vylepšovať...
Taká anekdota je, čo stojí za to, aby sme ju šírili ďalej..
Že príde mladík k starému človeku, čo sedí na priedomí a díva sa na svoje pomarančové pole..
A on len sedí a vyhrieva sa na slniečku..
A mladík sa ho spýta, prečo len tak vylihuje, prečo tie pomaranče ešte neobral, nepredal..
"A čo by bolo potom?", spýta sa starý muž.
"Potom by si mal hromadu peňazí, nemusel nič robiť a užíval si život!", povie mladík nástojčivo.
"A čo robím teraz?", spýta sa pobavene starký...
Hm.. :- ). A čo robím teraz?
Komentáre