free&happylife

Je hrozné, keď sa človeku stane niečo zlé... Napríklad, keď vám v pôrodnici rozpárajú brucho, lebo vaše Uško sa neotočilo a vy, ako statočný človek si poviete, že.. "to dám" a možno sa aj tešíte, že to takto bude ľahšie... a.. potom to teda fakt ľahké nie je, lebo polku ďalšieho storočia už viac nechodíte ako človek vzpriamený, ktorým ste boli pred týmto tu... ale ako opočlovek! Hrbíte sa a máte pocit, že keď sa o niečo viac narovnáte, určite vám to brucho praskne a... Skrátka celé zle!...

Ale keby sa na svete diali len zlé veci tohto charakteru.. Bodaj by! To by sme si mohli zagratulovať... Potom sú tu všelijaké fóbie, nezamestnanosť, nedostatok sebavedomia.. Hlavne nedostatok sebavedomia... Pocit, že iní sú v "tom", nech už "to" predstavuje čokoľvek určite tisíckrát lepší, než vy...

Spolužiačky na výške sú múdrejšie... Možno len preto, lebo nosia okuliare.. Dobrý dôvod, nie?... Iné spolužiačky sú krajšie a chudšie a chudší ľudia predsa musia byť šťastnejší!... Iní ľudia majú zase lepšie predpoklady sa lepšie zamestnať, zarábať viac peňazí, dokázať fakt "niečo", čo ich vystrelí na Mesiac, alebo aspoň na peknú dovolenku niekde na ostrov, kde si môžu oberať banány a pomaranče zo stromu rovno do úst a kde.. Im fakt už nič, aleže nič zlého nemôže hroziť. Lebo na "to", čo by sme vo všeobecnosti mohli nazvať život.. Skrátka majú...

Mamy, ktoré majú smotanu v didkách... Cieľavedomé ženy, čo si denne rúžujú ústa a telefonujú s klientom, že "Nie, tie akcie pod 1000euro za kus rozhodne nepredávame! Čakať a sledovať cenu kávy a bavlny a...", bla bla. V istom okamžiku života sa človeku môže zdať, že šťastie a spokojnosť patrí tým iným ľuďom.. Tým, čo sú krajší, lepší, spokojneší, majú lepší telefón a bývajú v krajšom dome, väčšom byte...

Ale viete čo?... Opak je pravdou. Pravdou je, že je to celé jedno. To, kde bývate, aj to, aký džob máte. Väčšinou platí úmera, že kto má peniaze nemá čas.. A kto nemá čas... Sa predsa nemôže pamätať, ako dnes krásne svietilo slnko, či pršalo, či... Ten, kto má peniaze si totiž väčšinou nepamätá vôbec, že dnes nejaké ráno bolo, a nevie ani to, či skutočne pršalo, alebo svietilo, alebo bolo len tak pod mrakom...

Čo vám ale chcem skutočne povedať je... Že to nie je ani o vašej minulosti.. Nech už sa stalo, či nestalo čokoľvek. Nech už ste sa prebárali bahnom v akejkoľvek podobe... To slnko tu je. A svieti na každého...

Hovorím si, že som fakt dobrý človek a dobrá mama a môj manžel asi vie, prečo ma chcel a chce a prečo mi je schopný a ochotný nosiť to modré z neba.. síce v podobe nákupov z Lidlu, Tesca, Terna a čo ja viem odkiaľ, lebo som rozhodla, že Uška potrebuje viac vlákniny, viac ovocia, viac karotky, viac, viac, viac...

To je mantra tejto doby... Chceme vyzerať, ako tá pomyselná hŕstka ľudí z katalógov, kde sa na nás usmievajú šťastné a štíhle ženy, ktoré nie sú ogrckané, ale majú krásne vyžehlené, lesklé, či kučeravé husté vlasy a kde... Kde majú doma stále poriadok...

Poviem vám niečo, všetci nešťastníci tohto sveta. Je to fejk. Fakt!!! Ani tie modelky nevyzerajú tak, ako ich na tých všetkých nablízkaných obrázkoch vidíte... Majú kilá navyše a zlú pleť a tie usmievavé mamičky ani len netušia, čo je to byť celú noc hore a ráno sa po dvoch hodinách spánku na svoje Ušinko smiať, že "Ajjoooj" a byť "happy"... A časom.. časom skutočne happy... Síce s kruhmi pod očami, 15 kíl navyše.. Ale srdce sa smeje...

Poviem vám, že títo happy, shiny, people.. To je výplod ľudskej fantázie. Výplod Ega, ktoré vám chce predať tú hromadu vecí, ktoré v skutočnosti nepotrebujete a na ktoré ani nemáte peniaze....

Kamoška mi píše, že čááu, ako sa máš a to moje zlato, to je taký dokonalý poklad a bla bla.. Píše o svojej malej dcérke, ktorá je len o pár mesiaco staršia od našej Žabky...

Odpíšem jej, že moje zlato je tiež dokonalý poklad, aj keď nechce sedieť v kočári fakt ani tomu Bohovi, do jedálenskej stoličky ju dostanem asi len podľa poveternostných podmienok, na prechádze vonku sa prechádzam ja a Uška je vysmiata v mojom náručí... Mimochodom, mám parádne bicepsy....

A tiež jej napíšem... Že radšej ako naháňať sa za tou dokonalosťou z katalógu, ktorá  je ale že strašný fejk... Sa budem smiať z každého nepodarku, a vlastne sa aj teším, keď sa nejaký nový objaví.. Aspoň máme doma fun o tom, ako je život sám nevyspytateľný a.. radšej ako klamať samu seba a hrať sa na nejakú škrobenosť... rovno poviem, že máme pofarbičkovanú celú stenu aj zrkadlo a že dneska sa mi podarilo umyť záchod a uvariť celkom dobré jedielko a že večer s mužom kukneme jeden diel Dva a pol chlapa a tešíme sa..

Že sme autentickí a real. Ako Madrid!...

Šťastie je tu pre každého. No matter, who you are.. Či ste Malaciek, alebo bývate v tomto veľkom Big Apple rovno pod hradom, či na Slavíne... V duši môžete mať stále rovnaký bordel...

Byť sám sebou, bez ohľadu na to, čo to koštuje.. To je tá najväčia výzva a odvaha v živote. Vážne...

PS: vychádzam z tejto logiky...

1. som od Boha
2. ak som od Boha a Boh je dokonalý, nemôžem byť nepodarok
3. robím všetko, čo sa dá najlepšie ako viem
4. ak ja robím všetko, čo sa dá najlepšie ako viem a nie som nepodarok, ale Boží skvost v podobe človeka,
akým sme koniec koncov všetci, potom z toho logicky vyplýva, že sme všetci rovnakí a susedka s malým dieťaťom musí mať predsa rovnaký bordel...! /inými slovami len krátkodobo udržateľný poriadok/
5. tak nejako, nie?!... áno... :- )