U väčšiny ľudí to chodí tak, že keď sa niekoho spýtam v pondelok ráno, ako sa má, tak mi odpovie, že "pondelkovo". A keď sa to opýtam v stredu, tak povedia, že "Super, už sa zpiatočnieva", čo má znamenať, že piatok je už blízko...
Vždy, keď počujem takúto odpoveď, niečo sa mi stisne v hrudi a trochu ma to aj zabolí. Ja v sebe nosím hromadu dobrých nápadov, snov a cieľov.. Ja som taký zberný dvor všetkého, čo by sa v živote dalo urobiť! Čo by mohlo byť pekné a veselé a milé, čím by sme niekoho mohli potešiť, alebo čím by sme mohli potešiť samých seba.. Myslím na dobré jedlá, ktoré by sa dali uvariť.. Myslím na ovocie, ktoré som ešte nikdy nejedla.. A chcem! Tak napríklad granátové jablko... Jedol to niekde niekto?....Niekedy?
Myslím na francúzštinu, ktoré chrumká človeku na jazyku, rovnako ako tie ich slniečkové bagety... Myslím na španielčinu a španielov, koľko majú v sebe temperamentu, keď tancujú flamengo.. Myslím na všetky tie dobré filmy a sitcomy, čo som ešte nevidela... Myslím na Toma Hanksa, na Juliu, ako to vyhrala, myslím na všetky parádne knihy, ktoré boli kedy napísané.. Myslím na pani Studenkovú, ako jej to sekne, myslím na kultúrne leto a hradné slávnosti...
Myslím na duchovný rozvoj. Na to, že odpustiť je neskutočná úľava. Odpustiť sebe, to je asi to najviac... Myslím na psychosomatiku. Neskutočné, ako je ľudské telo naviazané na myseľ, dušu, emócie.. Všetko sa vám to odzrkadlí.. Na vašej chrbtici, na vašej práci, na vašej tvári.. Na vašej nálade a aj na tom, že sa vám na bruchu ukladá tuk...
Myslím na zelený čaj. Myslím na Japonsko. Myslím na zenových majstov. Myslím na Steva Jobsa a Michaela Della, ktorí začínali na úrovni nulacelánula a vybudovali impérium...
Myslím na na Napoleona. Na to, že viedol výpravy a dobíjal svet a že zomrel mladý, na ostrove, niekde v úplnej prdeli a že ešte aj tam.. Odrezaný sám od seba, od svojich možností a schopností... Ešte aj tam požiadal svojich strážcov, aby mu doniesli nejaké stromy.. Jablone, marhule, čerešne a ja neviem čo a ešte aj tam.. Ešte aj tam navrhol a vytvoril nádhernú ovocnú záhradu...
Myslím na Martinus, že sú super a ja ich milujem. Myslím na to, že v Amerike umožnili homosexuálom sa brať, čo ma teší a a hreje na duši. Myslím na pani Rehákovú, že ako je to možné, že je v každom čísle Slovenky?! Stars Production.. Čo robia tí ľudia? A čo robí ona, že tak fantasticky vyzerá..
Myslím na to, že je dôležité zanechať stopu. Nie, kvôli stope samotnej, ale že človek ma žiť život tak, že tam tá stopa zostane, či chce, či nechce, ak je skutočne aligned. Aligned with his purpose. A pán Chudík to dokázal a ešte aj hromada ďalších krásnych trblietavých ľudí to dala, ako páni králi..
A ešte myslím na JCího, že sa mi nepáčia ponuré kostoly, že sa mi nepáčia skostnatelí ľudia, a skonstnatelé myšlienky, myslím na to, že prečo ho nezobrazujú na všetkých tých obrazoch ako usmiateho, pekného človeka a prečo si, sakra, všetci myslia že mal modré oči?! To sa odkiaľ nabralo?... Prečo ho neoblečú do nejakého pekného modrého rúcha, alebo obleku a nenechajú ho žiariť na ľudí?!
Myslím na rozkrádanie majetku v tomto štáte, na ľudí, ktorí by vôbec nemali robiť veci, ktoré robia a za ktoré sú platení, lebo nepatria na svoje stoličky... Patria niekam úplne inde. Tam, kde slnko nesvieti...
A potom myslím na to, prečo ľudia cez prestávku nechodia von. Prejsť sa na slnko, na zmrzlinu, prečítať si jeden článok zo Slovenky.. Alebo z niečoho iného. Za hodinu sa dá stihnúť kopec vecí...
A potom vám všetci povedia.. že sa majú piatkovo..
A mne nezostáva nič iné, ako byť svojim vlastným "dot"...
Lebo sa nechcem spriemerovať..
Not a fun.
PS: Madonna spieva v jednej pesničke... "Too many people talk a talk.. But how many others.. Walk a walk?!"...
Komentáre