Načo je to celé dobré?.... Neoberá nás to pozitívne myslenie o kúsok reality? Neokráda nás o zdravý úsudok? Nehovorí nám, že všetko bude dobré a ružové, aj keď to vlastne nie je pravda? Nerobí z nás v podstate tupcov, idealistov, presvedčených o realite, ktorá nikdy existovať nebude???....
Nasrala som sa. Strašne som sa nasrala... Že vraj, nech sa rozvedú.. Nech idú od seba, že jej už na ničom nezáleží.. A že... Berie aj decko a on nech si asi.. Proste vyskočí na hrb...
Snažím sa myslieť pozitívne. Nech hľadám, ako hľadám, nič pozitívne na tom nevidím... Z uší mi začne kypieť žlč... O čo jej ide?! A on, taký dobrý človek!? Môj milovaný... A ona?! Zaslúži si ho?!! No zaslúži si ho?!!! Nie! Nie, nie a nie... Nezaslúži..
Sekerou po hlave, to je to, čo si zaslúži...
Kypí mi z uší.. A potom idem po chodníku, šmyknem sa a vyletí to zo mňa už úplne. Celé kolená špinavé od blata, čo ani nie je jarné, len sa tak tvári, že je... A začnem plakať a plačem ako malé dieťa, úplne sa zadúšam od jedu...
Že som spadla, že mám špinavé celé rifle, že som určite vyľakala moju drahú Elišku a že.. A hlavne že.. si ho nezaslúži.. Nemali byť spolu, nemali mať deti.. A tak revem, od ľútosti a od jedu... Že to s ním takto nemalo dopadnúť, že...
Na čo je to celé dobré? Na čo sa má človek rozvíjať, čítať, študovať si, na čo je to dobré?....
Zase som zamotaná do svojich myšlienok a neviem sa z nich vysomáriť.. Ako mu pomocť? Rozviesť sa,či nie? Ako ho podporiť?... Kde sa mi to pozitívne myslenie stratilo?....
Na druhý deň idem do kaviarne.. Dávam si tam polievku a malý sendvič, obzerám sa po všetkých tých knihách... A rozmýšľam... Ako je možné, že vo mne nič z toho dobra nezostalo?... Ked sa znova cítim lútostivá a bez nálady.. A či je zmyslom všetkého toho pozitivizmu to, že si máme niečo nahovárať? Kresliť ružových čertov na stenu?... Takých, ktorý ani neexistujú?....
Potom začnú hrať starú známu pološpanielsku pieseň... Poznáte to?..... Que sera, sera... What ever will be, will be.. The future is not ours to see.. what will be, will be...
Ani neviem ako... Zrazu to zo mňa celé opadne. Nikto z nás nevie, čo mu prinesie budúcnosť...
Nikto z nás nevie, či sa to zlé, čo zažívame dnes, neobráti v dobré, čo budeme zažívať o mesiac, alebo o 5 rokov...
Nemáme patent na rozum, ale ani na to, aby sme vedeli predikovať veci............
Možno sa rozvedú a možno nie. Keď by aj.. Možno si nájde lepšiu ženu.... Možno bude mať ďalšie deti... Možno tak bude šťastnejší a spokojneší.. A ak by sa nerozviedli, tak... Možno k sebe fakt nájdu cestu... Aj keď sa kvoli nej bude musieť prestahovať niekam do prdele na lazy... Lebo ona si to predstavuje tak... Možno tam sám nájde kľud.. V prírode...
A tak si vravím.. Že aj tie riešenia, ktoré vyzerajú byť dnes ideálnymi.. Ideálne možno nie sú.. A tie, ktoré vyzerajú ako ten najhorší nápad na svete......... Predsa raz môžu priniesť svoje ovocie.. Jedného dňa.
A práve preto je dobré čítať. Počúvať múdre videá a múdrych ľudí..
Aby ste dokázali veci zhodnotiť objektívne. A hlavne bez pary, čo vám kypí z uší....
Presne na to je to celé dobré. Aby, ak aj spadnete a máte celé rifle od blata, čo sa tvári, že je jar...
Aby ste vstali a znova mali úsmev na perách, lebo koniec koncov...
Nič nie je konečné a... ako hovorí Robin Sharma... Objektívna realita neexistuje...
Tak asi preto.
Komentáre