Všetci chceme v tých našich životoch niečo znamenať. Všetci chceme, aby na konci knihy o nás povedali:
"Áno, bol to super človek!"... Bola to super matka, bola to super manželka, bola to vynikajúca autorka bestsellerov...
Vedela parádne variť a štrikovať... Proste jej život stál za to!
A potom robíme také chyby, že žijeme v predstave, že náš život je jedna veľká kniha.
Alebo jedna telenovela.
A tak sa často uchyľujeme k dramatickým koncom, dramatickým vyhláseniam, nech to má, kurňa spád a grády!....
Ako napríklad ja...
Keď som si povedala, že spravím autoškolu a dokážem všetkým, aká som samostatná, flexibilná, emancipovaná žena.. Ukážem, aká som šikovná a ako dokážem riadiť svoj vlastný život...
CHYBA. Veľká chyba.
Nielenže som kvalitu svojho vlastného JA previazala s takou blbosťou, akou je driving licence... Ale naviazala som sa na to! Namotala na myšlienku, že pekné, silné a úspešné baby, majú vodičák, vedia podraďovať a parkovať a...
Bože, veď to je taká kravina!!! Veľmi veľká kravina, preväzovať samých seba s týmto hmotným svetom...
Tak ešte raz, ako budem odteraz rozmýšľať nad tým vodičákom??...
Asi takto...
Chcem mať vodičák, lebo sa mi páči šoférovať, keď vonku svieti slniečo... Opiera sa mi o nos a oči a ja sa teším,
že som dostala šancu žiť a vôbec sedieť v aute...
A to, či ho budem mať teraz, alebo o rok.. To, či to vôbec niekedy dám s týmto parkovaním.. A ja verím, že hej..
To predsa vôbec neovplyvní to, že som zdravá, že ma nič nebolí, že mám túto fantastickú prácu, kde si môžem vybehnúť na kávičku kedykoľvek sa mi zachce.. To, že ma miluje môj manžel a že ja milujem jeho.. To, že ma baví variť a piecť a že radi cestujeme a že... Mám tie najdlhšie mihálnice na svete a že..
No proste, veď je to celé fajn. A ak sa aj stane, že to budem musieť celé opakovať, veď sa nič nedeje, no nie?
Nebudem prvá, ani posledná a možno to bude mať aj svoje výhody. Lepšie spoznám Bratislavu, možno sa konečne začnem orientovať v mapách a.. haha..
Prečo som tomu celému pripísala takú hodnotu? Ved nie ten vodičák, to ja som hodnota. Sama o sebe...
A to auto tu bude pre mňa, nie ja pre neho... No nie?
Je to ako s jedlom. Predsa nežijeme preto, aby sme jedli, ale jeme preto, aby sme žili...
Skúšame rôzne veci nie preto, aby iní videli a aby nám potvrdili mienku o nás samých..
Nie.. Robíme to všetko preto, lebo je to pekné a lebo nás to baví.. A vždy je to len o nás, samých nás...
Nie o tom, čo si pomyslí susedka...
Najdôležitejšie je byť vždy úprimný hlavne sám k sebe.
A je to zároveň asi aj tá najťažšia vec v živote... :- ).
PS: ale potom si už free..
Komentáre