A dáka pani z Ameriky hovorila, verím že v najlepšej viere, že začať treba hlavne postihmy vyšších úradných činiteľov... Že odoberme majetok tým, ktorí ho neprávne nadobudli a šupnime ich do väzenia. Trestu-právna zodpovednosť a tak ďalej. A ja si tak vravím.. Ach, cica. Ty sa sem trepeš hovoriť tieto múdre veci a na čo?! Ty, chúďa, nevieš, že oni to na teba len hrajú, že ťa počúvajú a že.. Ty to nevieš.. Ty si to aj zobrala seriózne, aj si sa namaľovala aj všetko, sako jak má byť.. Ale vieš čo?! Ty moja drahá Američka?! Henten pako na teba z vysoka serie.. Si prišla len preto, aby on sa mohol ukázať a vyvýšiť, ako on silno rieši korupciu, pre nič iné.. Zabuchneš dvermi, nastúpiš do svojho lietadielka, čo bude pristávať niekde v Arizone, a už tu po tebe ani len tá kôpka smradu nezostane..... Téma vybavená. Korupcie nieto...
Nevadí. Pozriem ešte novinky zo sveta módy. Pakistan. Pekné. Exotické. Oblečiem sa a idem do roboty.
A tam už na mňa čaká mail od môjho manžela.
„V noci nám niekto poškrabal kľúčom auto.“
Pozerám na tie slová a neviem, či sa mám skorej rozplakať, alebo začať kričať. Veľmi o tom ani nemusím uvažovať, lebo počujem samu seba ako nadávam a som nemilá....
V noci nám niekto poškriabal kľúčom auto.. To auto, na ktoré sme si šetrili, na ktoré sme si zobrali pôžičku, ktorú sme zodpovedne splatili... To auto.. Naše auto...
Máme auto, lebo sme chodili na vysokú školu! Písala som si všetky úlohy a učila som sa!!! Tak kde sa stala chyba?!
Iní sa neučili?!.. Iným povedali, že sa môže kradnúť? Že sa môže kradnúť od nevidím do nevidím?! A ničiť cudzí majetok?!...
Podnikáme.. Tak trochu. Čistý zisk za rok podnikania 500evro. Výsledok? Nula.. Vlastne strata. Všetko išlo na Fickovu licenciu....
Búši mi srdce. Hnevám sa. Ja mám sny. A mienim si ich splniť.. Všetko chcem. Chcem vlastné podnikanie, chcem cestovať, chcem.. Všetko chcem. Som dobrý človek. A som SMART. Viem, že som SMART...
Tak kde sa stala chyba???
Závisť, závisť, závisť a závisť. Vlastná intervencia? 0,00, slovami Nulacelánula. Len sa všetci sťažujme, robme si navzájom zle, ohovárajme sa, pre istotu si nechajme odumrieť hlasivky, lebo áno, my slováci sme národ nemtaví... /pochválim pani v autobuse, aký má pekný kabát a kuká na mňa jak vyvalená, nemtavá.. Poďakovať sa nevie. Ale hlavne že robí niekde mééénežerku. Nemtavá!/...
Tak ako to je?! Kde je chyba?! A čo s tým, dopekla?!!! Halloooo, ste tam?????!!!!
Komentáre