free&happylife

Poznáme sa dlho. Veľmi dlho. Rovnako dlho ako aj s mojim manželom.

Keď som ju videla prvýkrát pomyslela som si.. Páni, toto dievča sa so mnou určite nikdy nebude chcieť kamarátiť.. Mám na to nos..

Sedeli sme v internátnej izbe a ona sa rozprávala s nejakou inou, rovnako chytrou dievčinou o tom, že matika sa dala a áno, má z nej jedničku.. Naprázdno som preglgla a ... Ako to dokázala? Ako? Ako, ako, ako ako ako??? Ja som mala z matiky trojku a vôbec nikdy by som nekonštatovala nič podobné, lebo matika sa fakt nedala... Tak som len prehodila, že je to super a že.. Ani si ma nevšímala.. Klábosila s tou svojou rovnako chytrou kamoškou čo mala z matiky tiež jednotku a ktorá prikyvovala, že áno.. Matika sa dala..

Sledovala som ju, ako sa chichoce a ako.. Musí byť super, myslela som si.. Nenápadné dievča v teplákoch s nejakou detskou sponkou vo vlasoch... S okuliarmi na nose... Ako to mám urobiť? Ako ju mám očariť?... Nevšímala si ma... Nechcela so mnou mať nič spoločné.. Ach... Nič to, povedala som si vtedy....

A potom, ani neviem ako, zvláštnou konšteláciou hviezd sme spolu zrazu bývali... Jedli spoločne navarené jedlo, spoločne krútili hlavami nad neporiadkom v našej izbe a prečo si nevraciame požičané peniaze?! Prečo sa nedelíme o výdavky na spoločné nákupy?!.. Spoločne prevracali očami nad vecami, ktoré sa nám nepáčili, spoločne sa smiali, čudovali, zamýšľali, filofovali o živote.. A ja som si vždy myslela, že keď sa to raz skončí, tak.. Skrátka, že sa mi vytratí zo života a...

Ona neodišla. Vôbec nikdy. Ani keď sme skončili školu, ani keď som sa zamestnala v tej nanicovatej americkej korporácií, ktorú volám "Adventure"... /názov si určite viete domyslieť... / nikto tam nič celé dni nerobil a všetci tam boli prenáramne dôležití... Všetko to so mnou prekúsala.. Všetky tie maili, moje maili o tom, že svet je na houby a že na toto som na výšku 5 rokov nechodila a že.. Nechápem, prečo je kríza a že chodiť na pohovory je... Skrátka, že ma nebaví život a.. Neviem ako z toho von...

Neodišla ani keď som sa rozhodla napísať ten poondiaty inzerát, že hľadám frajerku bratovi.. Chyba, veľká chyba, ale to som sa dozvedela až o pár rokov neskôr... To som mohla rovno podať inzerát v znení... "Chcem zabiť vlastného brata. Značka: nejakou sakramentsky odpornou, ale za to vytrvalou depkárkou a hysterkou"... Ups.. Toto fakt nevyšlo. A ona? Bola tu stále a ani jeden môj mail nezostal nezodpovedaný, ani jeden telefonát nevypočutý, ani jedna smska... Skrátka bola tu...

Ani potom, keď mi ruply nervy... A fakt som nevedela, kam z konopy von.. Ani keď som bola na úrade práce medzi tými lúzrami, ale aj nelúzrami... Stále tu bola. A bola mi svedkom na svadbe a prišla do pôrodnice a nosí mi kvety.. Chápete to?!... Pre dobrú náladu, alebo.. Také kytičky zo šípok, alebo šípkový lekvár od mamy... Chápete? Lebo ja asi nie...

Je úžasná, je bystrá, je krásna, je chápavá, je milá, je.. Je to moja najlepšia priateľka, ktorej by som zniesla modré z neba, ak by oň stála.

Stále je tu.. A stále ma počúva.. O tom, ako nechcem kričať na svoju malú Bebu, o tom, že napriek tomu, že nechcem, tak kričím a že.. A tak kecáme a kecám vlastne ja a sedíme vo wellnesku v bazéne, kde je teplá voda a ona za celý čas povie asi len dve súvislé vety.. Len počúva a usmieva sa.. A... Mne pre dokonalé šťastie stačí len to, že som s ňou a že ona to chápe... úplne mi stačí vedieť, že žije.

Kým žije Katka, tak je tu niekto, to ma chápe a... haha, kto mi raz ráno na internáte urobil raňajky a staral sa o mňa celý deň, po tom.. čo som odpadla v autobuse a..

Ak toto budeš niekedy čítať.. Ĺúbim ťa a ďakujem. Si úžasná.