Alebo sme skrátka nešťastní... A potrebujeme byť vypočutí. Potrebujeme si vydobiť ten svoj vlastný priestor na to, kam to všetko môžeme zavesiť, pricapiť, oťapkať, oťukať... Aby sme mali pocit, že nie sme sami. Že aj nás niekto ľúbi...
Asi preto mám tento blog, alebo čo.. Neviem. Všelijaké blogy sú o mamičkách... Ja asi rekordy nepotrhám a tých odberateľov, či čo si nezoženiem...Ale pravda je, že mi to fakt pomáha... Pacnúť sem občas niečo o tom, ako mi to celé nejde... Všetci chceme byť trochu výnimocní, trochu obľúbení, dostať tú pečiatku, že ááno.. AJ TY SI SUPER!!!
Občas kuknem vlog o Busby Family, čo sa im stala taká vec v živote, že majú 6 detí. Na tom by možno nebolo nič výnimočné, i keď aj toto je samo o sebe dosť, ale v ich prípade sa tých 6 detí narodilo na 2 krát... 1 prvý pôrod a na ten druhý pripadol zvyšok.... Nočná mora!!!....
A ta mamina Danielle Busby sa len usmieva do tej camery a robí deťom smiešne grimasy a skrátka.. vyzerá byť fakt cool. Občas im aj rozdá všetkým pizzu tým malým mrňúsom, ale občas aj banán aj tie ich americké cookies... asi to už moc nerieši, odhliadnuc od toho, že američania v zásade zdravú stravu nejak neriešia.. Nedivím sa.. Pri tej kvantite vám to už skrátka musí byť jedno.. Dieťa je napapané a hotovo. Kapitola uzavretá....
Odkiaľ berie energiu? Daniella? Pýtam sa samej seba... Napadá ma len, že asi z rodiny, že má okolo seba milých ľudí a...Ešte viac ma napadá, že.. Zastavím na chvíľku to video a vidím jej na chrbte tričko s veľkým krížom... žiadna rockerka, alebo čo... Veriaca... Tričko s veľkým krížom a pod ním.. Follow me...
Toto bude ono, pomyslím si a viem, že je to naozaj tak... Bádam po myšlienke, ktorá ma spasí... Pred pár dňami bola Buba chorá a teraz som chorá ja... Zase.. Ale držali sme sa od Vianoc celkom dobre... To mám za to, že zabúdam na to Oscilo... Pozerám sa okolo seba a vyčítam si asi aj to, že dýcham v totálne nepravidelnom rytme...
Prach, vysávanie, podlaha, riady... a o chvíľku Buba zase packá salámu na podlahu... Nemám na to nervy..
Teda sa seba obcas pýtam, kam smeruje tento blog? Namýšlam si o sebe, že bude strašná blogerka a jutuberka, aj keď tomu teda vôbec nerozumiem a vlastne sa mi tento trend ani nepáči?...
Odpoveďou by asi bolo, že čokoľvek, čo prinesie človeku úľavu v tejto hre zvanej život, je ok. Ak toho nie je prebytok. A ak vás to nepohltí. Základ je asi ten kríž, mať pokoru, alebo čo.. Nečakať veľa, alebo vlastne nič.. Slúžiť druhým. Ale aj sebe, inak nebudete mať síl....
Hm, nechcem mať sopel..
Komentáre