free&happylife

A tak to tam všetko sypem.. Všetky moje ciele a plány.. V sobotu ideme do Rusoviec, telefonujem do reštaurácie, rezervujem nám miesto.. Obvolám kamošov, alebo aspoň ľudí, čo zostali a tvária sa, že ešte sú... že či idú s nami a.. oni že dobre..  aj ja to tam dám rovno dva týždne po sebe...

A potom že do wellness s kamoškou a tešíme sa, ako produktívne už aj skoro žijeme, aj nové tepláky si objednám a muž ani nenadáva, do toho ešte stále soplím, ale hovorím si, že nevadko.. a odo mňa soplí znova už aj Uška a to mi už aj trochu vadko, ale! Stále idem dopredu, čítam, pijem denne takmer všetko, čo som si naordinovala a... Ideme podľa plánu, ideme hore a to je to, o čo mi ide a...

V sobotu ráno vstaneme a prší. Hovorím si, nevadí. Uške tečie z nosa niečo zelené a ja nerada konštatujem, že áno, je to fakt sopel a fakt je to znova trochu naprdku, ale nenechám sa znechutiť... Nevadí, oblečieme sa ideme. Podľa plánu! Źijeme! Ideme...

Tak robím raňajky a nenechávam sa znechutiť počasím ani tým, že ten sopel už tečie a je zelený... A miešam s Uškou vajíčka a namáčam v nich chleba a zrazu....

Len počujem môjho muža povedať "Aaaau!", pozriem na neho a vyzerá fakt zle... Nie tak, keď je nešťastný, že sa mu nedá ísť na wécko, lebo ho prudím, že robím niečo extra dôležité a má vydržať, kým to dokončím a hrať sa ešte chvíľku s Ušinkou.. Ale fakt zle. Ozajsky zle, ako keď niekoho ozaj niečo bolí a nielen tlačí v mechúri..

Seklo ho. Seklo ho a sme doma. Natieram ho Veral gélom a potom mu robím lôžko v obývačke a Uške hovorím, že nie, že "Au au", tato ma bobenko... Ona sa na neho aj tak štverá, lebo jej to je jedno a...

Tak sa len usmievam a vlastne áno, som aj trochu naštvaná... že božie mlyny melú isto a že keď chceš Boha rozosmiať...

Neviem prečo zrovna ja som tento analytický typ... No na nervy....