"Strašné je to, jak ty si hluchá! Ty rob s tým niečo, lebo fakt.. Fakt si totálne hluchá! Hluchá osoba!!?", povedal Gejza, keď sa u nás hocikedy mu napadlo, len tak zjavil vo dverách...
"Čoh?", natŕča mamina jedno polofukčné a poloozvučené ucho...
ˇŽe hluchá si! Rob s tým voľačo!", kričí Gejza..
"Ja som hluchá?! Ja som hluchá, áno! Ja som hluchá, ale ty si debil a už s tým nikdy vôbec nič nespravíš, vieš?", vracia mamina útoky...
Gejza sa usmieva, vôbec mu nevadí, že mamina si strieľa, kam sa jej páči...
"Si hladný? Kde si bol?", rozprávajú sa ďalej akoby nič...
Je to zvláštne... Mala som ho rada, fakt rada.. Keď bol mladý dokázal rozprávať o antických časoch, gréckej mytológií, rozprával nám o starom zákone, o húnoch, o medzinárodnej politike a všetkom možnom...o A pritom.. Povolaním zvarač...
Vždy som ho tak trochu obdivovala a čudovala sa, prečo to nešlo ďalej? Tento talent, tieto úvahy, prečo neštudoval, prečo?...
Ale viem, že na niektoré prečo nie je preto a...
Myslím na to, že kým človek žije, má šancu si veci usporiadať tak, ako sa má, ako sa patrí, alebo ako sa to jemu páči a že kým dýchate, nič nie je stratené...
A tak som sa objednala na termín k svojej doktorke, ktorú som naposledy videla asi 5 rokov dozadu... Celou cestou mysliac na to, že jej musím povedať všetko a že asi z tých liekov opäť priberiem.. Ale.. Už sa mi asi nechce byť nešťastná a sama to asi nedám...
A tiež som sa rozhodla, konečne trochu zaťažovať aj iných... Píšem svokre, aby tento týždeň prišli dva krát... A poviem manželovi, že by ma mohol mať aj radšej..
A vlastne celý týždeň strieľam zo seba len pravdu, ako mi ide... A na moje počudovanie znie tá pravda z mojich úst celkom dobre, nie ako z arogantnej husy, ale.. Znie dobre....
Potom mi zavolajú zo sporiteľne, pozývajú ma na pohovor... A ja sa teším, lebo sa mi zdá, že stále je šanca usporiadať si život, myšlienky, financie....Ja vám niečo poviem... Mne sa už fakt nechce robiť pre nemcov.. Ja tu nemčinu už skrátka fakt nemám rada... A samá pády a koncovky... A nemec si do vás strlí hocikedy, že ste z východnej Európy a teda idiot a nerobíte si svoju robotu dobre a bla bla.. Ach... Nechce sa mi to už.... Fakt nie....
Je tu šanca... Napríklad aj na to, aby som konečne upratala byt, tak ako sa mi to páči... A necítila sa pri tom ako handra špinavá... čo je pocit, ktorý ma teda sprevádza denne..............V tomto smere som si dala inzerát, že hľadám výpomoc do domácnosti.... Teda, stačí raz za mesiac, možno dva.....Nemám prachy... Zatiaľ, zatiaľ!... :- ) Aj to doriešim, verím... zoberú ma na pol úväzku, budem pracovať a budem aj s Uškou, ktorá pomaly prichádza novým "počuvkám" na chuť.. Pomaly, ale verím, že isto.....
Zvláštne že...?... Že to, že ten koniec raz príde, je sakra, tak reálna vec... Ozajské.. skutočné...Jedného dňa stratíte telo a to telo je asi dosť kľúčové k tomu, aby ste mohli ísť trebárs na zmrzlinu, alebo do obchodu a...Itś real... It sucks...
A ozaj! Tiež som sa konenčne som sa prihlásila na taliančinu.... Od septembra...
Ehm... Všetko sa dá.. Zmotorizovať, zmobilizovať... Myšlienka na ten koniec, ktorý fakt existuje... dodáva energiu...
Komentáre