Osobne si myslím, že je to vecou sebadôvery. Ak si človek verí, všetko ide ľahšie.
Hovorí sa, že ľudia sa v zásade boja neznámeho. Pamätám si na deň, keď som sa išla zapísať na prvý semester štúdia na vysokú školu. Univerzita sa mi zdala byť desivo veľká. Všetci sa mi zdali byť oveľa múdrejší a krajší, ako ja. Ako to tu ja všetko zvládne, prepánakráľa....
Prvý krát je vždy najťažší. Ocitáte sa v neznámej situácií. Prvá situácia so sebou prináša nové podnety, nové výzvy, nové možné zvraty... Budem vedieť zareagovať? Čo ak sa pomýlim? Čo ak urobím chybu? Čo ak to nezvládnem? Čo si o mne pomyslia iní, čo ak sklamem, čo ak?....
Sebadôvera plynie z niekoľkých vecí. Najdôležitejšou vecou ale zo všetkého je, že človek pozná sám seba. Viete kto ste, viete čo máte radi, čo nie a tiež viete pomenovať aj to, čoho sa bojíte. Ak dokážete toto, ak dokážete pomenovať svoj strach, potom ste na pol ceste k víťazstvu.
Sebadôvera tiež plynie z toho, že máte okolo seba opornú sieť. Môžu to byť rodičia, stabilné rodinne zázemie, príjemná atmosféra v rodine, nech už má táto akúkoľvek podobu. Môžu to byť kamaráti. Môže to byť viera v Boha.... Nenadarmo sa hovorí, že človek by nemal byť sám a že bremeno sa ľahšie nesie vo dvojici a tiež to, že smiech lieči...
Sebadôvera je ale tiež vecou zovňajšku. Možno sa to na prvý krát zdá byť povrchné, či dokonca úbohé, ak si niekto svoj zovňajšok stavia za základ svojej spokojnosti, ale... Ale je to dôležité. Vyzerať dobre, cítiť sa dobre vo svojom tele, vo svojom živote... Tiež sa vraví, že v zdravom tele sídli zdravý duch... Doplnila by som, že aj v peknom tele sídli zdravý duch. A zdravie rovná sa predsa krása... Vnútorná i vonkajšia...
V čom to je, že niekto sa nad problémy dokáže povzniesť ľahšie? Urobiť si srandu sám zo seba? A iní sa utápa v žiali a možných katastrofických scénároch?...
Všetci sme iní a predsa rovnakí....
Najdôležitejšie je nebyť sám, starať sa o svoje zdravie - zvonka i zvnútra. Obklopovať sa peknými vecami, dobre naladenými ľuďmi, vychutnávať si zdravé a dobré jedlo, krásu, ale i zodpovednosť... Vedieť sa podeliť o svoje starosti s inými, ale tiež rozdávať radosť a robiť iných ľudí keď nie šťastných, tak aspoň o niečo veselších...
Život človeku ponúka toľko krás. Je to dar. A každý jeden problém sa dá vyriešiť, o tom som presvedčená....
Snívať, ale zároveň aj stáť nohami pevne na zemi. Plniť si povinnosti, ale občas aj trochu vzlietnuť, zasmiať sa, urobiť niečo bláznivé, alebo aspoň veselé... Žiť pre iných, ale aj pre seba. Nakupovať, ale aj šetriť. Upratovať, ale aj leňošiť...
A asi je fakt pravdivá aj tá okrídlená veta, že všetko zlé je na niečo dobré a že všetkých veľkých velikánov, či už to boli umelci ako napríklad výtvarníci, muzikanti, alebo spisovateľia... či už to boli vedci, chemici, či astronauti... Všetkých asi spájalo to, že boli nespokojní v tých svojich životoch.. Tam kdesi vovnútri ich niečo trošku mykalo, štvalo, svrbelo... A snažili sa o zmenu... A to svrbenie, pichanie a vŕtanie v tých ich dušiach bolo asi tak silné, že nemohli inak, len sa snažiť o zmenu... A nasledovať svoje ciele, i keď sa zdali na prvý pohľad nemožné, priveľké, nedosiahnuteľné...
A tak je možno všetko zlé výzvou. Výzvou k spokojnosti.. Čo urobiť lepšie dnes, o čo sa usilovať zajtra?...
Všetky kroky, ktoré znamenajú vašu vlastnú snahu robiť veci lepšie, napokon znamenajú aj posilnenie vašej vlastnej sebadôvery... Bez ohľadu na to, čo hovorí okolie, alebo ako veľmi trápne sa vy sami cítite...
Za pokus to vždy stojí. Kvôli iným, ale hlavne kvôli vám......
Komentáre