Ahoj, ja...,
chcem ti len povedať, že... mrzí ma, že som od teba odišla.. mrzí ma, že som... ťa stratila, že.. Nie, ja nechcem, aby si si myslel, že si ja myslím, že.. že si ma opustil, alebo také niečo.. nie, to nie.. ja ti chcem len povedať, že..
"Ahoj, tu som", zdvihne. Som prekvapená. Chcela som len zanechať správu..
"Ehm.. Jeej.. čau, ja len.. Ach.. Bože, prepáč", cítim, že zrumenievam..."Myslela som, že sa nedovolám, tak.. ehm",
hanbím sa.
"Vždy sa dovoláš. Aj keď je na druhej strane ticho.. A možno práve to je znamením, že spolu hovoríme naozaj", povie pokojne.
"Čo? To ticho...ehm.. heheh", nervózne sa smejem. "No veď hej, veď.. áno, to sa hovorí, že...ehm", strašne trápne sa cítim.
"Pokračuj. Povedz mi....", dodáva mi odvahy.
"Ja..áále, veď už ani nie je treba, veď, ty si Všemocný nie? hahaha...Ehm, a teda vieš, čo chcem povedať.. Boože...! Tak ja už aj idem pomaly aa..ehm.. Na čo ti vlastne volám, že? Keď všetko vieš a táák.. Prepáč, som trápna. ani... ani si nezaslúžim počuť tvoj hlas, jaa.. Tak! Nebudem otravovať, ehm... ďakujem za všetko aaa.. končím teda pomaly", idem zložiť.
"Počkaj!!! Počkaj... Ja nechcem aby si zložila", hovorí.
"Ehm...Nie? Ako to, že nie? Veď... ja viem, že Ty vieš, tak...Jaa.. Ja si ani nezaslúžim, aby....", keby som mala šnúrku na špagátik, ako kedysi, aj by som si ju od hanby krútila okolo prstu.....
"No.. to je síce pravda.. Ja viem.. Ale vieš aj ty? Vieš to aj ty? Čo by si mi mohla povedať, keby si mohla? A ty môžeš? Vieš to aj ty", pýta sa nástojčivo...
Nechápem....
"Viem, viem, ja len... Nechcem ti hovoriť ako strašne zlyhávam... Nechcem ti hovoriť, že sa mi nedarí, ja viem, že... som stroskotanec... Vôbec sa mi nedarí žiť tak nejak... Ako to povedať... Tak nejak ako... No veď vieš.... V stave blaha, alebo čo!... Trapas, prepáč...", jazyk sa mi pletie... Krútim si teda aspoň vlasy, aj keď sú krátke....
"V stave blaha... okey... A kto ti povedal, že to je to, čo chcem?", pýta sa.
"Ehm.. A nie? Ehm.. Nemáme byť všetci calm a happy and shiny a... Nemáme, ehm...", slová sa mi pletú... "Nemám byť ako mnísy? Neustále v stave pokoja... Kľudní... Ehm.. Alebo ako.. Ako ty... Rozdávať lásku a pokoj a...", hanbím sa.. Bože, strašne trepem.. Na čo som aj volala... Strápňovať sa... hovoriť o sebe, aká som.. Na nič.. Na čo je to dobré?
"Ale toto nie je pravda....", povie
"Nie?... Fakt", som prekvapená.... "Akože nie?", pýtam sa.
"Nikto to nečaká... Toto nie je požiadavka, to je len..."
"Áno, odporúčanie.. Ehm, áno, viem.. Viem, ja len... Cítim sa trápne vieš? Ja.. Som aj zlá aj úzkoprsá, stále sa hnevám na svokru... Veľa zo svojich cieľov, čo som si dala začiatkom roka sa mi plní, ale veľa aj nie, nedarí sa mi byť.. ehm... dôsledná a... Som aj mrzutá aj prskám na tú svokru a.. Ale! Ale ona je na vine!! Ona.. Skrátka lipne na svojom synovi a.. čo mu stále volá?!!... Ehm.. Vidíš, zložím. Vôbec nie som taká, akú by si ma chcel mať, vôbec... Ach, ja nemám právo ti volať, volať by ti mali... Asi budhistickí mnísi, keby neboli budhistickí, alebo.. nejakí super ľudia, čo robia super veci, tak ja.."
"Počkaj! Ale ja nechcem počuť super ľudí... Takí totiž neexistujú!", povie rýchlo,aby som nezložila...
"Ani mnísi? Teda.. Budhisti? A... Kňazi, alebo... neviem...",
"Nie. Nikto nie je dokonalý. A nikdy nebude vieš....ide len o to, pochopiť, že už je zaplatené. Všetko je to len o milosti.. Ja len.. My s Otcom chceme, aby ste... Prišli domov... a kým prídete, aby... Sme boli v kontakte.. Ja chcem vedieť, čo ťa hnevá, ja.. Chcem tu byť pre teba.. Som na tvojej strane... Ja som... na tvojej strane... chápeš to?", hovorí.
Som ticho... Akko môže byť Niekto na strane takej trapky, chudery, namosúrenej, tučnej a...
"To fakt?", opýtam sa potichu.
"To fakt", povie radostne.
"A nevadí, že sa sťažujem? Ja viem, že možno ani nie som v práve veľakrát, ja... Nemám radšej meditovať? A prestať jesť mäso? A kresliť nejaké mandaly? A chodiť na jogu a plávať?", pýtam sa úplne seriózne. "A keď všetko urobím správne a keď sa .... keď sa polepším, tak ako to len ide, potom.. sa ozvem, nie? Potom zavolám a... Potom, keď budem vidieť veci z Tvojej perspektívy, keď..."
Na druhej strane počujem strašný smiech... Trvá dosť dlho... Je radostný a viem, že skutočne plný lásky... Ach... Smeje sa presne ako môj starší brat.. Pozná ma, ako môj starší brat... Pozná ma od narodenia...
"Čo?", opýtam sa... Presne to je to, čo som tak veľmi nechcela. Cítim sa strašne trápne.... Hanbím sa.....
Smeje sa... Stále sa smeje, ale pomaly to utícha...
"Čo je?...", pýtam sa potichu ešte raz... Ach... Starší bratia by si nemali robiť z mladších súrodencov srandu....
"To sa nikdy nestane.. ach, pobavila si ma.. ehm", odkašliava si a určite si do rukávov utiera slzy smiechu...
"Ide o to... ehm, všetko toto môžeš robiť. Pre radosť povedzme... Ale... To nie je skutočná cesta, vieš?", hovorí...
Som ticho... Počúvam....
"Chcem aby si hovorila so mnou otvorene. O všetkom. Úplne o všetkom... A nejde o to, čo ťa poznám ja, alebo či viem, čo mi chceš povedať... ehm.. Ide o to, či ty rozumieš samej sebe.. či ty vieš, čo mi chceš povedať, kto si, čo ťa trápi a kam kráčaš... Vždy ti poradím. Vždy ti ukážem správnu cestu.. A.. áno, pravdepodobne to bude ťažšia a dlhšia... A... úzka.. Ale áno, bude správna a... Je na tebe, čo si vyberieš..."
Pochopila som.. Zhlboka sa nadýchnem...
"Chápem... Tak.. Počkaj...Premýšľam a sypem zo seba, čo mi príde na jazyk... Takže prečo by sme teraz akože mali byť rodina akože všetci? Akože aj my aj svokrovci? Len za to, že spolu žijeme v jednom meste? A prečo by teraz..."
Sypem to jedno za druhým a... Viem, že inej cesty niet. Len to všetko povedať a pochopiť, modliť sa a prosiť o odpoveď. Nejde asi ani o to, ako to napokon vystrelí. Ide iba o tú čistotu... A pokoj v mojej duši... A potom urobiť to, čo je treba, keď odpoveď príde... Aj keď sa mi nechce...
"Ale prečo jej mám dávať malú? Prečo stále vyvoláva, chápeš?", hovorím a zlorečím, až sa mi z uší práši....
Ale on počúva... Sem tam sa zasmeje, ale je tu. Sem tam je ticho a neodpovedá. Ale ja počkám.. A potom viem...
A on ma stále zdvíha, aj keď padám, padám, padám....Ide len o to, mať otvorené srdce. Pre Neho.
Len tak nezídete z cesty..........A doma vás čakajú...
Komentáre