...bláznivá Markéta ať nám zapjeje, že až sejdem se svjeta.. čáry máry fuk....
Perfektné to bolo. Ani neviem, ako sme sa našli.. Asi len dákou čudnou náhodou.. Niekomu som v autobuse rozprávala vtip a zrazu pozerám, že neznáma baba sa smeje, až sa za brucho chytá. A ja len kukám, veď s touto chodím do triedy. A tak som si prisadla a sedela vedľa nej celé štyri roky...
A my sme sa len smiali a smiali. Diskutovali o Jaromírových piesňach, o zmysle života, preberali všetky Miškine vzťahy a že ich veru bolo neúrekom.. haha.. A rozmýšľali. Nad všetkým možným...
...venku je bláto, prší šťestí, cinká zlato...
"Nad čím rozmýšľaš teraz", spýtala som sa.
"Teraz?.. Hm! Teraz čítam o duševných chorobách", povie mi kamarátka, 16ťročné dievča.
"Ahá. Tak dobre", poviem ja.
Čarovná bola, táto moja Miška.. Duševné choroby.. Kde sa toto mohlo nabrať v tej malej, kučeravej hlave?!... Alebo Egypt.. Alebo Slovenská panoráma... Alebo film Rodná Zem.. Ako môže mať niekto rád film Rodná Zem?!... Ako si niekto vo voľnom čase môže kresliť mapu Slovenska.. Len tak, lebo si ju chce zapamätať...
A ja? Ja som vedela všetky Nohavicové piesne naspämať.. A spievala a spievala a spievala.. A rozmýšľala o tom, prečo sa zem točí.. A kto to bol Erben? A Karel Hynek Mácha a kto to bol ten Darmoděj a či asi naozaj žila, bláznivá Markéta.. A.. Ako je to s tou malou válkou, ktorú som si nôtila večer pred maturitou...
... do klopy jsem si vetkl.. rekrutské třepetálky...
Všetko to bolo krásne, plné fantázie, otázok, snov a cieľov. Ambicíí a pochopenia.
A tak sedím v tom kancli a pýtam sa, kde sú všetky tie Michaely? Naozaj záleží už len na tom, aby všetky tie platby boli správne zaúčtované? Už sa nebudeme spoločne nad ničím diviť? Ani sa pýtať, ako to je naozaj? Alebo ako by to malo byť? Už si s nikým nepozriem Slovenskú panorámu, zelené polia a ovečky.. ?
Potom sa zadívam na kolegu. Prišiel z Írska. Idem za ním a pýtam sa.. Jak sa má a stanú sa z nás celkom aj kamoši. A mňa napadne, medzirečou, že by som ho mohla naučiť po slovensky.. "If you want to.. " A on že, "Wow, of course, that´s an amazing idea! Let´s do this!"...
A potom si vytlačíme nejaké články o psychology a rozprávku Janko Fazuľka z Pravdy.. ideme dole do kantíny, učíme sa a smejeme sa a.. Niečo v mojom srdci je znovu také iskrivé a tešivé a..
Ja mám pocit, že je to len o tom, aby sme sa našli. My, súrodí. Vrana k vrane sadá... Rovný rovného si...
Sme tu. Veď sme nemohli všetci vyrásť a len tak sa stratiť. Veď sme to boli my, tí čo sa smiali do popuku v tých laviciach... Tí, čo spolu tancovali na stužkovej.. Tí, čo sa stále pýtali: "Prečo, prečo, prečo, prečo???!"
Je to asi len o rozptyle. Že sme poschovávaní a zalezení do svojich šedivých kútov, máme vlastné laptopy..
Nad ktorými sa hrbíme... A pritom.. To môže byť celé krásne a proste FUNNY THING!
If you THINK...
Komentáre
:-)
.