V tom, že budeme nadmieru empatickí... Vľúdni... Cítiaci, spolucítiaci... Že sa dokážeme na vec pozrieť z jedného pohľadu a potom z iného a potom ešte z tridsiate piateho? Zo strán všetkých zúčastnených... Všetkým im poodpúšťame, poľutujeme ich, aké to mali v živote ťažké a že vlastne robili v danej situácií len to najlepšie, čo mohli....
Alebo je to v tom... Že.. Sa budeme sútrediť na pozitíva.. Predstavovať si slniečko každý večer pred spaním... Že budeme naladení, intuitívni... Že sa budeme vedieť za každých okolností ponoriť do svojej tichosti... Tichého, pokojného šťastia.. Keď si plávate životom ako na takej loďke, ktora sa len necháva ľahúčko viesť vetríkom... slnko svieti.. hladina je pokojná.. a vy vlastne stále stojíte na mieste...
Máme sa snažiť o dokonalosť? Tela i ducha... "Buďte svetlom sami sebe", povedal. A je to krásne a je to nádherné a je to fakt pokojné a tiché a meditácia je neskutočná vec, aj zelený čaj aj jóga...
Ale mám taký pocit... Že výsledok tejto veci, tejto nikdy a nikde nekončiacej práce človeka na sebe samom.. Je len opustenosť. Samota. Vedomie, že JA som lepší, ako ONI. A v tej sekunde.. Tam niekde, keď sa rozhodnete, že chcete byť radšej sám... Začínate byť zase na začiatku... Ste tam, kde ste začali. A neurobili ste vôbec žiadnu prácu...
Ale čo by bolo ak... Ak by sme žili radšej vedomý si svojej.. NEDOKONALOSTI... Všetci predsa máme predstavu o tom, čo je dobré, pekné a správne.. a o čom je humor?
Humor, to korenie života?... O tom, že to príjmeme. A pochopíme.. Že od Boha pochádzame ako dokonalé a predsa nedokonalé bytosti. Vedomé si dobra a zla. Vedomé si vlastnej voľby a vlastnej možnosti zvoliť si.
A tam niekde, tam sa rodí sloboda. Sloboda ducha, sloboda tela.. Sloboda slova.
Tam, kde sú si ľudia vedomí... Tam, kde na to ľudia skutočne majú... Tam sa môžu rodiť ilúzie a pohrávanie sa s myšlienkami, so slovami, s činmi, s realitou.. Tak, aby nám všetkým bolo dobre.
Tak, aby sme sa všetci spolu vedeli zasmiať. Na tom, akí somári to vlastne sme! Na tom, ako sa niekedy prejedáme, ako nedodržujeme svoje sľuby, na tom, ako sme niekedy leniví a možno aj povrchní, na tom.. Aké prirodzené.. a teda božské je byť...
Týmto krásnym, nedokonalým stvorením... zvaným ČLOVEK.
"Boli ste stvorení pre lásku", povedala.
Komentáre