Akože, ja si o sebe myslím, že som totálne milý a dobrý človek. A zodpovedná totálne... A ešte si aj vyčítam, ak stretnem nejakú kravu, či kozu, že je krava mojou vinou... Taká som dobrá... Možno nie som dobrá, možno som skôr.. áno, sprostá!.. Asi sprostá, či čo!... Tak vám teraz o tej krave, či koze rohatej rovno napíšem, že ak sa to k nej dostane, tak nech sa hanbí.. Koza! Krava...!!!
V nedelu 13.januára sme boli s neterkou a aj mojou malou dcérkou /ktoré nemá ešte ani tri roky/ na divadelnom predstavení v P.O.H. určenom pre deti, ktoré sa volalo Koza Rohatá...
Neterka sa tešila, moja dcérka tiež, žiadne plače, tak si vravím pohoda. Predstavenie začalo. Deti sa prekrikovali jedno cez druhé, okrikovali hercov, smiali sa. Skrátka detské divadlo...
Ale moja žabka, ktorá teraz asi ani dobre nepočuje a ktorá je asi ešte primalá, aby chodila na takéto predstavká /dobre, to beriem, poučila som sa.. / si odo mňa neustále vyžadovala komentáre... "To to je?".. "To je kozička", odpovedám žabke. "A toto? To to je?", pýta sa neustále dokola... A zrazu ma začne jedna koza sprostá, ktorá sa mohla rovno postaviť na javisko a začať účinkovať namiesto hlavnej predstaviteľky, okrikovať a o"pššštkávať", že mám byť s dcérkou ticho. Pritom celé divadlo hučalo zaplnené deťmi, ktoré sa neustále okrikovali, rozprávali na hercov a v divadle hrala pomerne hlučná hudba...
Ale kozy sú kozy a kozovosť, hlavne slovenská, je pomerne nákazlivá, takže daná Pani Koza nakazila vzápäti asi ďalších 5 prísediacich mamičiek a tiež jedného otecka, ktorý ledabolo vyťukával ako ďatel do svojho prihlúpeho telefónu... - avšak na jedno, dve "pššt" a prevrátenie očami si tiež dokázal nájsť čas a priestor... /asi to popri ťukaní stíhal, hoci divadlo upozorňuje samozrejme na začiatku každej hry, že vypnite si telefóny a bla bla.. a nehovoriac o kultúre-nekultúre, respektíve nevychovanosti vyťahovať telefón vôbec v divadle.../ Ani neviem ako, a už som aj bola slovom "pššt" doslova ohadzovaná... Na tom som šepla mojej malej do ucha, že teta sa hnevá.. A tá, ako moj rytier a obranca v jasnej zbroji, namierila prsíkom rovno na Kozu a kričí ešte hlasnejšie a ešte zreteľnejšie na celé divadlo... "Teta hnevááá saaaa", ukazujúc na kozu. A potom ešte raz a ešte raz a ešte raz... "Teta hnevááá saaa" s jednoznačným namierením na kozu, ktorá môže za to, že sa na predstavením necítime dobre...
Takže tak.. Chápete? Štyridsaťročnej starej krave, prípadne koze vadilo, že sa rozprávam potichu s mojou dcérkou, na detskom predstavení, prehučanom detskou hudbou a deťmi...
Tuposť je nákazlivá. Pššškanie je nákazlivé. Slováci radi ukazujú prstom na iných a hovoria, čo sa patrí a čo nie.
Možno by sa mali niektorí naučiť ukazovať sami na seba a pýtať sa samých seba, čo asi tak nie je ok!
Chyba nie je vo vašom prijímači! Chyba je vo vás!
Tak som sa pobalila, zdekovala zvedavú žabku a neterku a pádime preč...
Aj tak sa mi zdá, že predstavenie bolo o ničom, takže neodporúčam...
A koze menom krava odkazujem.... Išla si na detské predstavenie moja.
S detským hlukom treba rátať...
S detským hlukom treba rátať...
A mrzí ma, že ti ušiel dej. Si sa chcela kultúrne vyžiť, čoh?! Na leveli, kam dosiahneš asi...
Toľko môj hnev. Prepáčte.
Je mi lepšie.
Komentáre